Radosti všedných dní #39

Práve sledujem Hellboya II – milujem ten film! Ušiel mi len kúsok zo začiatku (i tak som to videla už x-krát – milujem ten film!), pretože som bola na knižnom pikniku. Takže som spiknikovaná: dobre napapaná, zrelaxovaná, mám kopu tipov na čítanie i pozeranie a dokonca mi bol požičaný i prvý diel dvojdielnej série Eon (ten druhý mám už kúpený, lebo bol v zľave 😀 !). No komu je lepšie?! 😛

Polovicu týždňa som inak trávila leňošením, druhú polovicu s kamoškami – so slečnou Irenou sme boli na obede a na malých nákupoch a ja som úspešne odolala a nič som si nekúpila! I tak som už všetko minula na ebayi, ehm, ehm… So slečnou Malvínou sme sa stretli na káve a taktiež na tzv. „hodinke krásy“ u Malvíninej kamarátky, ktorá začala robiť kozmetickú poradkyňu Mary Kay, takže sme si zadarmo vyskúšali dáke tie produkty. 😀 A zavŕšil to úžasný knižný piknik!

Na slečnu Malvínu som čakala v martinuse a čas som si krátila čítaním Delíria,
no po tom, čo som natrafila na túto úžasnú hrúbku,
som mala chuť ju okamžite odložiť a načisto na ňu zanevrieť! Akože – to vážne?! 😐

Hrúbka v knihe Delírium

Mandľovo-hruškový koláč

Biele kapučíno

Ja

Okrem toho som po dlhej dobe sadla na bicykel – chcela som si uľahčiť cestu na poštu na druhom konci mesta a zapáčilo sa mi to až tak veľmi, že som miesto večerného behania šla radšej bicyklovať! Len musím dať bicykel väčšmi doporiadku, dlho bol totiž odstavený, takže je špinavý, rozheganý a rozvŕzganý, chcelo by to prosto poriadnu revíziu!

A splnila som si ďalší bod zo svojho zoznamu 101 vecí za 1001 dnímám vo vlasoch ružový pramienok! 🙂 Nie sú to síce moje vlasy, je to len lacný príčesok, ale nevyzerá to vôbec zle a mne to bohato stačí – chcem zdravé, hennovo-ryšavé vlasy, preto si ich nemienim ničiť odfarbovaním, hoci by som dáku tú šialenú farbu pokojne aj prijala. Ale len sem-tam, keď mám náladu – preto mi príčesok stačí (aspoň zatiaľ 😛 ).

Ružový pramienok vo vlasoch

*

Share on Facebook0Tweet about this on TwitterShare on Google+0Pin on Pinterest0Email this to someone

14 názorov k “Radosti všedných dní #39

  1. Takže nakoniec si sa rozhodla pre uškový klobúk? Super! 🙂

    Prečo v poslednej dobe pri kúpe knižných sérií preskakuješ prvé diely? 😀

  2. Eona som čítala prvý diel, lebo som ho ešte na základke (keď som bola dobrá žiačka, hehe) dostala na záver štúdia. 😀 Už čítaš? How do you like it?
    A ten ružový prameň – jééé. <3 Začínam mať pocit, že súrne potrebujem tmavomodrý. Príčesok, ak nie rovno parochňu, ňahá! To by boli pohľady! 😀

  3. Lusu:
    Tak ja nemusím zasa dvakrát váhať nad kúpou rozkošnej zbytočnosti, keď mám náhodou dáke tie peniaze! 😀 A ako to, že v poslednej dobe preskakujem prvé diely?! Veď sa mi to stalo len dvakrát! 😀 Jazdci časom bol prosto omyl, pri Eon som vedela, že mám druhý diel – ale bol v zľave a chcela som si to raz kúpiť, tak som využila príležitosť s tým, že prvý dodatočne dokúpim! 😛

    Lištička:
    Ešte nečítam, ale v dohľadnej dobe sa určite chystám, je to požičaná knižka, tak ju nechcem „blokovať“ dlho. 😀 Tmavomodrý, ohohoho! 😀 Ja ťa v tom len podporujem, Liško! Ja svoj rúžový prameň ľúbim! 🙂

  4. Produkty Mary Kay bola aj u nás kedysi prezentovať nejaká pani a tiež to bolo také príjemné skrášľovacie popoludnie 🙂

    V Delíriu je taká hrúbka? *uteká k poličke, zbesilo hľadá Delírium a listuje až narazí na kapitolu ŠTYRY!!!* Na fuj! Ale treba odpustiť, však nikto nie je neomylný (aj keď teda toto nie je hrúbka, ale hrubisko 😀 ). A príbeh sa ti ako páči zatiaľ?

    Ja chodím posledná dva týždne na bicykli na brigádu a teda ani ten môj nie je práve v reprezentatívnom stave. A ešte tie stresy, keď sa popoludní vraciam domov a musím sledovať či nie sú niekde policajti (lebo majú také svoje obľúbené miesto, kde ich z diaľky ani nevidieť). Asi by som dostala pokutu, keďže nemám svetlá na bicykli. Ale oni tam boli, ale nejako odpadli. Nemôžem za to, neviem ako sa to stalo. Ale toto by asi pred zelenými pánmi neobstálo. Či? 😀

    1. Príčesok sa mi v tvojich vlasoch páči. Aby si si nemyslela, že sa mi nepáči a len som diplomaticky vynechala tú časť článku. Nevynechala, len mám milión myšlienok, ktoré chcem napísať a potom strácam rozum 🙂

    2. Aj mne sa veru páčilo – obskakovaná, zrelaxovaná, kávička, tyčinky, masáž rúk, prosto lahoda! 😀

      Ja viem, že nikto nie je neomylný, ale vždy ma zaráža, keď je v knihách až taká kopa takých trápnych chýb – je to predsa kniha a pre mňa sú knihy posvätné, tak nechápem, ako to, že to pred tým, než tých hlúpych chýb vytlačia tisíce v tisícoch výtlačkov, prosto dakto neokontroluje! Prosto „štyry“?! To sa ako mohlo prihodiť! Fuj, fuj a ešte raz veľké fuj! Ale inak sa mi čítalo celkom fajn, dostala som sa tuším po šiestu kapitolu – nie je to bohvieako dejové a považovať lásku za chorobu mi príde absurdné (akosi sa prosto neviem do toho princípu ich sveta poriadne vžiť). Možno keď sa aj Lena reálne zamiluje (čo predpokladám, že sa stane, tuším to vraví už anotácia), začne to byť trošku svižnejšie… Ale dočítala by som ju rada, takže uvidíme, kedy bude dáko v zľave alebo čo, aby mi mohla obohatiť knižnicu. 😛

      Môj bicykel dáke svetlá má, ale neviem, či ich je dosť a sú to tie predpísané – on je to dosť starý bicykel, teda, je už horský, ale pár rokov má a kto vie, či sa medzitým nemenili predpisy a netreba ti inšie svetlá už. A ani helmu nemám a tú tiež tuším treba nosiť…

      A nerob si starosti, aj ja chcem koľkokrát skomentovať to a toto a nakoniec polovicu vynechám, lebo zväčša x-krát odbočím – prosto ach jaj! 😛

    3. Je pravda, že je tých chýb občas strašne veľa a mnohokrát ide o veci, ktoré by zbadalo aj decko zo základnej školy z nižšieho stupňa. Ale akurát som čítala článok na stránke vydavateľstva Cooboo o zrode knihy a teda fakt to nie je med lízať, takže im asi budem ľahšie odpúšťať 🙂 (tu je ten článok: http://www.cooboo.cz/doporucujeme/jak-se-dela-kniha )

      Helmu musíš mať len mimo obce/mesta, to som si naštudovala. A vestu tiež len mimo obce alebo keď je znížená viditeľnosť. Tak by to malo byť. Ale však kto vie, oni tie prepisy menia každú chvíľu 🙂

    4. Hm, ja kebyže chcem chodiť na bicykli napr. do školy, tak to musím ísť medzimesto. 😀 Ale pri premávaní sa po mojom meste som teda v pohode! 😀

      Ten článok si prečítam, ale neviem, či ja budem ľahšie odpúšťať! 😛

  5. Ten príčesok ti naozaj sluší. Všimla som si, že keď mám možnosť leňošiť, tak sa vo mne ozve svedomie, že nič nerobím a úplne mi skazí náladu takže som furt mrzutá…XD asi je zo mňa vorkoholička(a to ani nie som naozaj zamestnaná).

    1. Aj mňa dosť trápia výčitky svedomia, keď nič nerobím a len leňoším, ale už som sa naučila úspešne ich ignorovať. 😀 A ďakujem za pochvalu. 🙂

  6. Podla mna ten ruzovy pramen vyzeral super (tiez premyslam, ze si nieco podobne zadovazim, ked ma moja kadernicka zrusila pri nesmelom navrh, ze by som chcela vyskusat ciernu farbu s cervenymi pramenmi).

    A s tou Eonou sa nemusis zas az tak ponahlat. Teda ja mam rada, ked ludia citaju knihy, ktore sa mi pacia, ale nebudem ju teraz potrebovat/citat 🙂

    1. Ďakujem! 🙂 A ja by som ťa veru v tej čiernej podporila, podľa mňa by ti pristala! 😛

      Len keď ja vždy, keď niekomu požičiam knižku, musím veky (akože vážne veky, bežne je to tak aj rok a viac) čakať, kým mi ich dotyční vrátia a aj keď sú to knihy, ktoré mám už prečítané a reálne ich nepotrebujem mať v knižnici, prosto som akosi pokojnejšia, keď ich v tej knižnici mám! 😀 Takže viem, ako sa cíti človek, ktorý niekomu požičal knihu a ona sa nevracia – a nechcem byť ten dotyčný, čo spôsobuje také hrozné pocity majiteľovi knihy! Veď ono je práveže veľmi milé, keď ti niekto požičia knihu, tak sa prosto snažím vracať knižky čo najskôr! Tak! 😛

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *