O tom, aká úžasná je podľa mňa Zemeplocha

O_pozoruhodnom, farbistom svete v tvare plochého disku, ktorý putuje vesmírom na chrbtoch štyroch slonov, stojacich na pancieri obrovskej, šestnásť tisíc kilometrov dlhej vesmírnej korytnačky A’Tuin, ste už určite počuli. To je Zemeplocha – svet, v ktorého strede leží hora Cori Celesti, sídlo bohov; svet, na ktorého konci tečie Krajopád, ktorým sa vody zemeplošských morí prepadajú do nekonečnej vesmírnej prázdnoty; svet, ktorého mekkou je Ankh-Morpork, mesto mnohých… vôní. Tvorcom tohto jedinečného sveta je Sir Terry Pratchett, britský autor fantasy, ktorý zatiaľ napísal tridsaťdeväť kníh (štyridsiaty diel by mal vyjsť tohto roku) a päť poviedok (plus štyri mapy a tri vedecké knihy a kto vie čo ešte), odohrávajúce sa na Zemeploche.

picture by Paul Kidby

Discworld illustration by Paul Kidby

Príbehy sledujú päť hlavných tém, resp. postáv. Postavy sa príbehmi len tak mihajú – v niektorých knihách sú hlavnými hrdinami, v ďalších sa len na chvíľku vyskytnú, v iných sa s nimi nestretnete vôbec (len Smrť je všade). Môžete tak čítať všetky príbehy zo Zemeplochy rad za radom alebo sa sústrediť na svoju obľúbenú dejovú líniu. Ja sa pri čítaní zatiaľ držím poradia, v ktorom boli knihy postupne písané, zatiaľ som ich prečítala šesť.

Barve kouzel zistíme, ako funguje zemeplošská mágia, že v čísle osem sa skrýva viac, ako ste si kedy mysleli a už navždy vás bude mátať otázka, aký odtieň asi tak môže mať ôsma farba spektra oktarína (ja si ju predstavujem ako holografickú fialovú)…

Lehkom fantastične hlavnými hrdinami zostávajú mág (či skôr mák…) Mrakoplaš a neskutočne optimistický turista Dvoukvítek (a Zavazadlo).

Pri Čaroprávnosti mám v čitateľskom denníku konečne poriadnu vetu, ktorá dokáže popísať, o čom kniha vlastne je a síce: Ôsmy syn ôsmeho syna sa tradične stáva mágom, no čo ak starý mág Podomní Kšaft odovzdá svoju magickú palicu ôsmemu potomkovi ôsmeho syna bez toho, aby sa uistil, či je to chlapec – ženy sa nemôžu stať mágmi, či?

Občas to vypadalo, jako když Simon tvrdí, že neexistuje nic, pokud si lidé nemyslí, že to existuje, a že svět je tady jen proto, že si ho alespoň většina lidí neustále představuje. Jenže pak to zase vypadalo, jako kdyby tvrdil, že existuje množství světů. Všechny skoro stejné a nějakým způsobem všechny na jednom místě, ale že je odděluje síla stínu, z čehož vyplývá, že všechno, co by se stát mohlo, se někdy skutečně stane.

Čaroprávnost

Mám rada postavu Smrťa, ktorý je… nuž, je to prosto smrť. Kostlivec v čiernom plášti, ktorého dokážu vidieť len ľudia so zmyslom pre mágiu (a tí, ktorých prišiel odprevadiť na oný svet). V Mortovi si Smrť za svojho pomocníka vyberie Morta, ten sa však zahľadí do princeznej Keli, ktorú má odprevadiť na onen svet…

Pak tady byla ta hádanka, proč slunce vychází ve dne, kdy je světlo, když by bylo lepší, aby svítilo v noci, kdy je tma. Běžná vysvětlení sice znal, ale tak nějak ho neuspokojovala.

Mort

Magický prazdroj by mohla charakterizovať nasledujúca veta: Mágovi je odporúčaný celibát, aby sa nenarodil ôsmy syn ôsmeho syna ako Supermág, ktorého magická moc je taká veľká, že by to Zemeplocha nemusela prežiť.

Soudné sestry sú o tom, ako tri čarodejnice vezmú osud kráľovstva Lancre do vlastných rúk. Kráľ Verence je totiž zavraždený lordom Felmetom, ktorý miesto neho nastúpi na trón. Verencovi tak nezostáva nič iné, len strašiť Felmeta presoleným jedlom ako hradný duch a dúfať, že jeho syn raz nastúpi na trón tak, ako to káže spravodlivosť. Malého Tomjana sa totiž podarilo pred lordom Felmetom zachrániť – ujali sa ho práve tri miestne čarodejnice: svojská Bábi Zlopočasná, rozjarená Stařenka Oggová a mladá, „moderná“ čarodejnica Magráta. Čarodejnice Tomjana zverili potulnému divadlu (tento diel bol veľmi shakespearovský) a teraz treba len čakať, kým vyrastie a vráti sa do Lancre naplniť svoj osud. Len či sa krajine a čarodejniciam bude chcieť toľko čakať a trpieť lordovu „krutovládu,“ no najmä jeho šialenstvo…

Byl to takový ten druh hovoru, kdy obě strany tráví většinu času tím, že se dívají na špičky vlastních nohou nebo si prohlížejí nehty u rukou. Devadesát procent skutečné lásky je vlastně nepřekonatelný stud, rozpalující uši do ruda.

Soudné sestry

Mne sa zatiaľ páčia všetky rozčítané dejové línie, favorita ešte nemám, pretože mi je sympatický tak Mrakoplaš, ako aj Smrť a čarodejky ma ohúrili už úplne! Príbehy zo Zemeplochy sú veľmi svojské: sú farbisté (točia sa okolo toľkých tém!), parádne vtipné, ťažko sa mi o nich píše… Pretože k obsahu jednotlivých kníh sa toho podľa mňa veľa vlastne povedať nedá, keďže Zemeplocha a príbehy z nej sú tak trochu postavené na absurdnosti. Takže sa tam miestami nedeje nič, miestami sa tam deje všetko! Je to tak trochu paródia na život, ktorá vás však nenútene donúti k zamysleniu sa. Alebo vás minimálne pobaví. 😉

O autorovi

Terry PratchettSir Terry Pratchett (photo from fullcirclenews.blogspot.com) svoj prvý príbeh napísal a predal ako štrnásťročný – zárobok mu stačil na kúpu starého písacieho stroja z druhej ruky. Roky pracoval ako novinár, popri práci vo voľnom čase písal knihy, jeho prvou vydanou knižkou boli The Carpet People (v češtine Kobercové). Jeho séria o Úžasnej Zemeploche má 39 dielov plus niekoľko ďalších kníh, točiacich sa okolo farbistého, bláznivého sveta Zemeplochy. Získal mnoho ocenení, v 2009-tom mu Kráľovná udelila titul „Sir,“ predalo sa viac ako 70 miliónov kópií jeho kníh, boli preložené do 37 jazykov.

V decembri 2007 Pratchett verejne vyhlásil, že mu diagnostikovali Alzheimerovu chorobu. V roku 2009 oznámil, že skôr, než sa jeho choroba dostane do kritického štádia, plánuje podstúpiť eutanáziu. Moja babička mala Alzheimera… Pratchettovo rozhodnutie chápem a schvaľujem ho.

Pratchettovým dvorným prekladateľom do češtiny je Jan Kantůrek (Zemeplochu budete čítať v češtine pre to isté, prečo Simpsonovcov pozeráte v českom dabingu – inak to proste nejde! (teda, prípustné je ešte originálne znenie) a hoci niektorí fanúšikovia vraj kritizujú jeho nedôslednosť a občasné vecné chyby, samotný Pratchett tvrdí, že dobrým prekladom svojich kníh si je istý iba v Holandsku a v Česku.

*


Knižky z Úžasnej Zeměplochy kúpite v Martinuse na nasledujúcich linkoch: moje dvojjazyčné vydanie The Colour of Magic / Barva kouzel, Lehké fantastično, Čaroprávnost, Mort a dvojknihu Magický prazdroj & Soudné sestry. Pre viac informácií o príbehu navštívte str,ánku discworld.cz.

*

Share on Facebook0Tweet about this on TwitterShare on Google+0Pin on Pinterest0Email this to someone

11 názorov k “O tom, aká úžasná je podľa mňa Zemeplocha

  1. tak o Zemeploche som ešte nepočula, ale vyzerá to minimálne zaujímavo. Mám rada takéto fantastické absurdity 😀 Hm ktovie či svoje slovo s tou eutanáziou dodrží Keď oni si ten svoj stav ani už v tom ťažko štádiu neuvedomujú.

  2. Eva:
    Ako to, že si o nej nepočula?! No toto! 😀 Presne tak by sa to dalo charakterizovať: fantastická absurdita! 😉
    Preto chce eutanáziu podstúpiť skôr, než sa dostane do toho ťažkého štádia… Aj keď, vzhľadom na to, že som s touto chorobou niekoľko rokov žila, vidím problém skôr v tom, kedy odhadnúť ten okamih, kedy o sebe človek ešte vie, ale už tuší, že o chvíľu o sebe vedieť nebude… Uvažovala som o tom, pretože nie je vylúčené, že aj ja skončím s Alzheimerom (máme to prosto v rodine…) a zastávam názor, že lepšie je byť mŕtva ako byť len prázdnou schránkou, ktorá už vôbec netuší, kým je, len si tak živorí…

    Ely:
    Smrť je maximálny sympoš! 😉 Mojim najobľúbenejším dielom asi nebude Mort, myslím, že Soudné sestry sa mi páčili viac (aj keď Barva kouzel sa mi páčila hádam najviac – lebo vtedy bol Pratchettov svet taký nový a vau!), ale je celkom možné, že Smrť je moja najobľúbenejšia postava! 🙂

  3. No akolko ti to trvalo? Kolko prehovarania kym si si to precitala? 😛

    Inak vsimla si si, ze knihy su pisane inym stylom podla postav? Napriklad Nocna hliadka su detektivky, Carodejnice su viac feministicky zalozene pribehy a magovia su proste — funny 🙂

    1. Na väčšinu maximálne dobrých kníh ma zväčša treba prehovárať, ja už som si zvykla! 😀

      S Nočnou hliadkou som sa zatiaľ ešte nestretla, ale pri čarodejkách som si všimla, že sú iné ako mágovia – fakt také akosi feministickejšie 😀 Ľúbi sa mi tá rozmanitosť Zemeplochy a príbehov z nej! 🙂

    2. Presne to je na tom uzasne. Nocnu hliadku si musis ddat najblizsie – Straze! Straze! su druha naj kniha tejto serie (hned po Wintersmithovi). Strasne funny. Ja proste milujem Zemeplochu. (a keby si sa chcela nahovorit na ine uzasne serie, staci povedat 😛 )

    3. Áááá, to už nebudem vedieť, čo čítať skôr, keby som sa chcela nechať nahovárať na ďalšie super série! 😀 Ale možno sa ohľadom tejto témy niekedy ozvem! 😛

      Po pravde, keď som písala túto akože „recenziu“ a zbierala info, tá Nočná hliadka ma zaujala! 😀 Len ja to kupujem po takých tých dvojknihách, tak uvidím, na čo idem teraz ako ďalšie 😀

  4. Hmm tak to ti este chybaju pyramidy a az potom je na rade Nocna hliadka <3

    Kiez by osm tuto seriu mohla citat este raz prvykrat 🙁

    1. Dnes som si akurát hádzala knižky do nákupného košíka na tohtomesačnú objednávku (a zatiaľ tam mám knihy za 150€ – to bude treba poriadne preriediť! 😀 ) a mám tam aj Pyramídy a Stráže, stráže! keďže je to ďalšia dvojkniha v poradí – mne to príde náhodou dosť skoro, čakala som, že sa k tomu kto vie kedy dostanem! 😀

      Pamätám sa, ako si vravela, že by si niekedy prijala čitateľskú amnéziu – pretože prvé čítanie je prosto jedinečné, ja viem… 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *