Radosti všedných dní #20

Na tento týždeň mám tuším až jedno pozitívum a síce, že cez víkend boli u nás na návšteve bratranci a sesternice a akurát som cvičila s Jillian. Hopsať spotená pred návštevou nie je to pozitívne, to prichádza až teraz – v pondelok som náhodou stretla sesternicu v autobuse a pochválila sa mi, že som ju tým cvičením inšpirovala a ona si ráno spontánne zacvičila aerobic podľa náhodného videa na YouTube! Som na seba pyšná! 😛

Až na to, že ja som takmer celý týždeň necvičila, pretože som ochorela, takže od stredy ležím doma s antibiotikami a snažím sa nevykašľať si dýchaciu trubicu z tela a nevysmrkať si mozog z hlavy… V pondelok a utorok som bola ešte v škole a ten utorok je dosť desivý – od 10:30 ráno do 19:50 večer bez poriadnej pauzy, takže tiež nič moc…

A tak sa k tomu jednému biednemu pozitívu z úvodu týždňa môže ešte ako-tak rátať fakt, že mi je už podstatne lepšie…

*

Share on Facebook0Tweet about this on TwitterShare on Google+0Pin on Pinterest0

14 názorov k “Radosti všedných dní #20

  1. Prajem skoré uzdravenie. Ja som akurát prišla do Brna na internát. No a vydesená som tiež. Táto budova má takú obludne zlú energiu, že…no to je to, ani neviem! Ale práve pozitívne to asi nebude…hlavne keď v nej sídlilo gestapo a z okkna mám výhľad na popravisko…som trúba, že som sa sem ubytovala! :no: XP

    1. 😀 Presne, tá dĺžka aj mňa dosť zaskočila! Vidno, že to s tou chorobou bolo dosť vážne…

    2. Hahaha :grinnod: Ale náhodou, pozerám, že ani „perex“ sa mi do toho článku nevošiel… Vtedy mi to v rámci choroby až tak nedošlo, ale… prosto sa tam ani perex nezmestil, to je fakt… netypické 😀

  2. Napriek tomu, že si chorá, predsa len si neporušila tradíciu a niečo pozitívne si našla! A v tomto ťa obdivujem, ja by som sa na tvojom mieste úplne vykašľala na blogovanie :grinnod:
    Teraz už len papať veľa vitamínov, posilňovať imunitu a som si istá, že za chvíľu budeš zasa fit! 😉

    1. Aj ja dúfam 🙂

      A tak som si povedala, že nepokazím tú svoje reťaz týždenných radostí práve na jubilejnom dvadsiatom týždni! 😆 Takže aj keď len taký o ničom článoček, aj to je niečo 😛

    1. Ďakujem! 🙂 Už som sa normálne nudila – keď sa človek cíti fakt príšerne, ani pohoda doma sa mu akosi neráta, lebo i tak nemôže nič poriadne robiť… Ale včera som už bola v škole, už sa cítim celkom fajn… Nie úplne že úplne zdravá, ale už si dovolím chodiť von 😛

  3. hm…toto pisem tusim ku kazdej chorobe… ;/ som banalna.
    to je asi z toho, ze som malo takto chora a niekedy aj zavidim ludom, ze sa môzu obcas vyradit z bezneho zivota… ja mozno tak raz rocne.

  4. Aya …uplne POMIMO TEMY …
    nevadilo by ti, keby som bohapusto „ukradla“ … samozrejme by som napisala od koho … tvoj napad s radostami vsednych dni??? vyzera to tak zabavne, ze by som tiez velmi chcela pisat taketo clanky…. Je to take pozitivne!

  5. Polly, ono prvé dni to je celkom lahoda, človek si povie, že aspoň zrelaxuje… Ale ak ti je moc zle alebo tá choroba trvá už moc dlho, teprve potom ti to začne aj liezť na nervy a nevidíš hádam ani jedno pozitívum 😀 Ja som práveže chorá takmer každú zimu a takmer že permanentne celú zimu, takže mňa to už nebaví! Ale pre teba by to mohlo byť dobrodružstvo… Nabudúcu zimu sa uprostred chrípkovej sezóny stretneme kdesi na káve a pokúsim sa ťa nakaziť, ak chceš 😛

    A samozrejme, že si môžeš tie radosti ukradnúť, ja budem práveže len rada, že sa tak pekne šíria! 🙂 Ostatne, nie je to úplne že môj projekt, tiež som ho len „ukradla“ od Sandy 😛 A ešte jedno ostatne: fakt je to zábava a tiež je to fajn pozitívna aktivita, trošku to zmení tvoj pohľad na svet (nevravím, že ide o zasa dáke znovuzrodenie, čo ti zmení život, ale…), skutočne sa po čase väčšmi začneš zameriavať na to pozitívne, hoc pôjde aj o maličkosti 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *