Radosti všedných dní #20

Na tento týždeň mám tuším až jedno pozitívum a síce, že cez víkend boli u nás na návšteve bratranci a sesternice a akurát som cvičila s Jillian. Hopsať spotená pred návštevou nie je to pozitívne, to prichádza až teraz – v pondelok som náhodou stretla sesternicu v autobuse a pochválila sa mi, že som ju tým cvičením inšpirovala a ona si ráno spontánne zacvičila aerobic podľa náhodného videa na YouTube! Som na seba pyšná! 😛

Až na to, že ja som takmer celý týždeň necvičila, pretože som ochorela, takže od stredy ležím doma s antibiotikami a snažím sa nevykašľať si dýchaciu trubicu z tela a nevysmrkať si mozog z hlavy… V pondelok a utorok som bola ešte v škole a ten utorok je dosť desivý – od 10:30 ráno do 19:50 večer bez poriadnej pauzy, takže tiež nič moc…

A tak sa k tomu jednému biednemu pozitívu z úvodu týždňa môže ešte ako-tak rátať fakt, že mi je už podstatne lepšie…

*

perfekcionista a detailista, typický blíženec, malý rojko a veľký bojko, bloger, wannabe spisovateľ, knihomoľ, majiteľ malej-veľkej psej slečny, lolita, pseudo-otaku

14 komentárov

  1. Kirari
    17. februára 2013

    Prajem skoré uzdravenie. Ja som akurát prišla do Brna na internát. No a vydesená som tiež. Táto budova má takú obludne zlú energiu, že…no to je to, ani neviem! Ale práve pozitívne to asi nebude…hlavne keď v nej sídlilo gestapo a z okkna mám výhľad na popravisko…som trúba, že som sa sem ubytovala! :no: XP

    Odpovedať
    1. Dada Baroková
      17. februára 2013

      Ďakujem 🙂 No, ja ti prajem, nech sa ti tam dáko zapáči, aj keď takto to teda neznie príliš dobre…

  2. StandyB
    18. februára 2013

    :-O kde je typicka dlzka Ayamee clankov? :-O tak skore uzdravenie 😀 to som ti pisala aj v emaile 😉

    Odpovedať
    1. Dada Baroková
      18. februára 2013

      Typická dĺžka článkov odišla s chorobou – keď človek zomiera, nemôže nič moc robiť, takže prosto nebolo moc o čo písať… A ďakujem 🙂

    2. Lištička
      20. februára 2013

      😀 Presne, tá dĺžka aj mňa dosť zaskočila! Vidno, že to s tou chorobou bolo dosť vážne…

    3. Dada Baroková
      22. februára 2013

      Hahaha :grinnod: Ale náhodou, pozerám, že ani „perex“ sa mi do toho článku nevošiel… Vtedy mi to v rámci choroby až tak nedošlo, ale… prosto sa tam ani perex nezmestil, to je fakt… netypické 😀

  3. Sandy
    18. februára 2013

    Napriek tomu, že si chorá, predsa len si neporušila tradíciu a niečo pozitívne si našla! A v tomto ťa obdivujem, ja by som sa na tvojom mieste úplne vykašľala na blogovanie :grinnod:
    Teraz už len papať veľa vitamínov, posilňovať imunitu a som si istá, že za chvíľu budeš zasa fit! 😉

    Odpovedať
    1. Dada Baroková
      18. februára 2013

      Aj ja dúfam 🙂

      A tak som si povedala, že nepokazím tú svoje reťaz týždenných radostí práve na jubilejnom dvadsiatom týždni! 😆 Takže aj keď len taký o ničom článoček, aj to je niečo 😛

  4. Crazy
    18. februára 2013

    Skoré uzdravenie prajem 😉 Nedávno som bola aj ja chorá tak mám ešte živo v pamäti aké je to nepríjemné 🙁

    Odpovedať
    1. Dada Baroková
      20. februára 2013

      Ďakujem! 🙂 Už som sa normálne nudila – keď sa človek cíti fakt príšerne, ani pohoda doma sa mu akosi neráta, lebo i tak nemôže nič poriadne robiť… Ale včera som už bola v škole, už sa cítim celkom fajn… Nie úplne že úplne zdravá, ale už si dovolím chodiť von 😛

  5. Polly
    20. februára 2013

    choroba je vynuteny relax… 🙂

    Odpovedať
  6. Polly
    22. februára 2013

    hm…toto pisem tusim ku kazdej chorobe… ;/ som banalna.
    to je asi z toho, ze som malo takto chora a niekedy aj zavidim ludom, ze sa môzu obcas vyradit z bezneho zivota… ja mozno tak raz rocne.

    Odpovedať
  7. Polly
    22. februára 2013

    Aya …uplne POMIMO TEMY …
    nevadilo by ti, keby som bohapusto „ukradla“ … samozrejme by som napisala od koho … tvoj napad s radostami vsednych dni??? vyzera to tak zabavne, ze by som tiez velmi chcela pisat taketo clanky…. Je to take pozitivne!

    Odpovedať
  8. Dada Baroková
    22. februára 2013

    Polly, ono prvé dni to je celkom lahoda, človek si povie, že aspoň zrelaxuje… Ale ak ti je moc zle alebo tá choroba trvá už moc dlho, teprve potom ti to začne aj liezť na nervy a nevidíš hádam ani jedno pozitívum 😀 Ja som práveže chorá takmer každú zimu a takmer že permanentne celú zimu, takže mňa to už nebaví! Ale pre teba by to mohlo byť dobrodružstvo… Nabudúcu zimu sa uprostred chrípkovej sezóny stretneme kdesi na káve a pokúsim sa ťa nakaziť, ak chceš 😛

    A samozrejme, že si môžeš tie radosti ukradnúť, ja budem práveže len rada, že sa tak pekne šíria! 🙂 Ostatne, nie je to úplne že môj projekt, tiež som ho len „ukradla“ od Sandy 😛 A ešte jedno ostatne: fakt je to zábava a tiež je to fajn pozitívna aktivita, trošku to zmení tvoj pohľad na svet (nevravím, že ide o zasa dáke znovuzrodenie, čo ti zmení život, ale…), skutočne sa po čase väčšmi začneš zameriavať na to pozitívne, hoc pôjde aj o maličkosti 🙂

    Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prejsť vyššie