Radosti všedných dní #8

1. V autobuse sa mi tento týždeň podarilo spozorovať veľmi zaujímavých ľudí! Začiatkom týždňa to bola dievčina so žuvačkovo ružovými vlasmi – trochu jej ich závidím! A včera oproti mne (sedela som na jednej strane takých tých k sebe otočených dvoch dvojsedadiel) sedel interesantný chlapec – celý opírsingovaný a oprsteňovaný a oreťazovaný a prosto zaujímavý! 😀 Ale nemohla som na neho priveľmi čumieť (A možno som práveže mala! 😛 Ale na mňa tam napr. celú dobu úkosom čumela taká teta (lebo som bola lolita) a bolo mi to dosť nepríjemné, tak som na neho nechcela pôsobiť podobne nepekne, že ho očumujem len preto, lebo je… iný.) – lebo sedel rovno oproti mne, takže by si určite všimol, že si ho všímam. 😀 Páčia sa mi zaujímaví, odvážni ľudia (páčil sa mi ten chlapec!).

2. V práci sme natrafili na ďalšie (predtým to bola „Emerencia“) super meno (tentoraz dokonalé krstné meno i priezvisko!), ktoré sem nemôžem len tak napísať, pretože – hoci si tú BOZP a poučenie o ochrane osobných údajov až tak dobre nepamätám – určite by šlo o osobný údaj, ktorý nesmiem šíriť! Každopádne sme sa zoznámili so mzdovým listom jednej tety s jednou tetou, ktorá sa určite síce tvári ako nudný mukel, ktorý pracuje v obyčajnej banke, ale v skutočnosti ide o čarodejnicu! To meno ju prosto prezradilo, stavím sa, že študovala s Viktorom Krumom na Durmstrangu a je to dáka vyslankyňa Ministerstva mágie pre Slovensko! 😆

3. V piatok sme s Irenou boli na Twilighte 4.2! V podstate sa mi páčilo – Jacobov striptíz bol vtipný, Emmettova hruď pozoruhodne pôsobivá, Garret a Kate boli úžasná dvojica, Benjaminove schopnosti dychberúce, záverečná bitka prosto epic! Ale počítačové dieťa bolo divné (Prečo počítačové dieťa? Nechápem!), špeciálne efekty miestami nie príliš špeciálne (nikdy sa mi nepozdávalo napr. to zobrazenie upírieho šprintu, no za to efekty záverečnej bitky boli vau!), všimla som si aj product placement (krásny záber na Volvo v hlavnej úlohe, poprosím!) a Belline nie veľmi pekné nechty… Malo to svoje chybičky až chyby, ale celkovo to bol príjemný film. A dlho som nebola v kine, takže som si dokonale vychutnala aj pravú kinovú potemnelú atmosféru so svietivou veľkoplošnou obrazovkou a nachos so salsou. 🙂

4. V sobotu som bola lolita.

Nipponfest / Hangukon 2012*Nipponfest / Hangukon 2012*Nipponfest / Hangukon 2012

5. Pretože sme včera so slečnou Kvetoslavou boli na Nipponfeste / Hangukone 2012. Asi nebudem písať zvlášť článok, pretože sme tam v podstate boli iba chvíľu… Pôvodne som síce plánovala prísť už na prednášku „Ako byť cute v Južnej Kórei aka Aegyo,“ ale vstávať cez víkend okolo siedmej ráno by bol pre mňa skutočne nadľudský výkon! 😆 Takže sme sa nakoniec dovalili až na 11:30 a hoci sme meškali, našťastie meškala aj Natyina prednáška o kórejskom jedle a etikete, takže sme ju stihli pekne celú. Prednáška bola super – aj nám hneď vyhladlo! –, zistili sme, že v Kórei miesto popcornu chrúmu opražené larvy a delikatesou je i rozsekaná chobotnička, ktorej kúsky chápadiel pred vami ešte vytrvalo utekajú po tanieri… 🙄

Obedovali sme len pečivo z Kauflandu, tešila som sa na prednášku o kórejských rozprávkach, ktorá sa nakoniec nekonala. 🙁 Takže sme mali chvíľu voľno, no nakoniec nás zlákala prednáška „Čo počúvali japonskí rodičia VS čo počúvame my“ od známeho dua Sewitches & Zuzqaa – Nippon salón bol presklený, takže sme „japonské Repete“ videli, no nepočuli, reálne sme sa na prednášku votreli až neskôr, aby sme zočili Ayumi Hamasaki v úžasnom kabáte (chcem!).

Nasledovala prednáška o Japonsku od výmennej študentky Kiky Dubeňovej, ktorá rok strávila v Kobe – bolo to zaujímavé (a dokonca ste v mini tombole mohli vyhrať jazykový kurz od AIC, hoci my s Kvetoslavou sme sa nezapojili)! A stihli sme aj koniec prednášky „Všetko o doramách“ a kúštik z Big Bang paródie Coffee princa. Potom sme mali pol hodinku pauzu, odfotili sme sa, porozprávala som Kvetoslave niekoľko historiek zo života šteniatka – brat si zadovážil nového psa. Nakoniec sme sa dočkali prednášky o kórejských palácoch, ktorá bola tiež fajnová (hoci je pravda, že prednášajúca slečna bola trochu rozklepaná – strašne som jej držala palce, lebo ja prezentovanie vôbec nezvládam –, ale veľmi dobre to zvládla).

A hoci som pôvodne plánovala aspoň na okamih sa mrknúť aj na tú japonsko-kórejskú diskotéku (nemohla by som zostať do konca, bola by som obmedzená autobusmi domov, ktoré v noci cez víkend chodia ojedinele), nakoniec sme radšej skočili ešte na kávu do Kofi šopy (na disku by sme čakali hodiny a i tak by sme na nej mohli byť len chvíľu). Biele moccacino a jahodový cheescake boli božské, dobre sme si s Kvetoslavou poklebetili – naplánovali sme si vianočné trhy vo Viedni až letnú dovolenku pri mori. 😀

V skratke to bol prosto úžasný deň – Nipponfest / Hangukon bol podobne „vyľudnený“ (ale to slovo zne príliš negatívne a mne sa taká útulná atmosféra práveže páčila!) ako Otakon, ale aspoň mal iné čaro ako tie istropolisové masovky. Zbytočne tam napr. nezavadzali počítačové hry a fantasy a sci-fi záležitosti (niežeby som nebola fanúšikom fantasy, ale je fajn mať aj rýdzo japonský con), a kórejská časť bola skutočne… jedinečná (Ayu a Nataly v hanbokoch boli také krásne!). Páčilo sa mi! Milujem svoje loli ja! A som veľmi rada, že som po dlhšej dobe stretla slečnu Kvetoslavu – ďakujem krásne za príjemnú spoločnosť! 🙂

Biele moccacino*Jahodovy cheesecake

Nipponfest / Hangukon 2012

6. Čo sa týka e-shopu Oh, my nails! – stále sme síce nepredali ani jeden lak na nechty, ale podarilo sa nám rozšíriť ponuku a vybavujeme si aj ďalších dodávateľov (len nechceme zahraničných dodávateľov, pretože si to zatiaľ nemienime zbytočne komplikovať – z platenia DPH a neplatenia DPH a tak ďalej som maximálne zmätená). Nie je to úplne ideálne – podnikanie je komplikovanejšie, ako sa zdá! Nechápem ľudí, ktorí sa len tak zoberú a idú podnikať – a akosi im to vyjde! U nás to zatiaľ vždy zlyhalo už pri plánovaní (človek si len rozpracuje podnikateľský plán a hneď na neho vyskočí tá totálna nerentabilita…) (ale ak máte šťastie, risk môže znamenať zisk – asi som si mala kúpiť maneki neko 😛 ), a keby sme teraz neboli… motivované našim vyučujúcim, tiež by sme do toho asi reálne nešli… Ale v podstate som na nás pyšná – že sme to ešte nevzdali a bojujeme ďalej! 🙂

7. Konečne ku mne docestoval jeden náramok, ktorý som si kúpila na ebayi! A robila som si tam aj obhliadku, pretože potrebujem novú kabelku. Žiadnu som zatiaľ nekúpila (a kto vie, či kúpim, keďže asi bude treba investovať do skladových zásob), ale mám pár favoritiek… (Aj ten proces zdĺhavého vyberania a váhania ma vlastne baví.)

8. Dnes som bola v obchode, nakúpiť potrebné ingrediencie na plánované pečenie. A v parku som videla veveričku! Bola taká zlatá (opäť raz sa môžem preklínať, že so sebou všade nenosím foťák), aj keď bola trochu v pomykove, lebo som ju netaktne vyrušila pri obede. Aj sa o ňu trochu bojím – mini park uprostred mini mesta nie je práve najvhodnejšie bydlisko pre veveričku. Či?

8. So slečnou Cecíliou sme si dnes vypili čaj o piatej. Slečna mala narodeniny, takže som jej upiekla mafiny (dobre, dobre, cupcakes!), ktoré neboli až také reprezentatívne, ako som čakala, ale chutili. A reč prišla aj na náš skoro zabudnutý Puzzle story príbeh. Bolo to strašne fajn! 🙂

*

Share on Facebook0Tweet about this on TwitterShare on Google+0Pin on Pinterest0Email this to someone

21 názorov k “Radosti všedných dní #8

  1. bála si sa štatistiky? 😆 :grinnod:
    opat mi tu chybaju fotky…:-/ dufam, ze najku mas zo soboty 🙂 a teraz neviem ci to pomoze, ale sypem si popol na hlavu…..hanbím sa ja hanbím úplne som zabudla na Puzzle story 😐

  2. 😀 … a ta teta…aspon krstne meno – ake mala??
    ruzove vlasy, ani mi nevrav….. ja teraz písem postavu s ruzovymi vlasmi – volá sa Melánia – milujem jej meno, aj ju celu… a strasne jej zavidim xDD
    Dadi..inak… pomimo..zajtra mozem aj skoro…:) som free……
    a btw… ako lolitka by si sa k takemu drsne vystrednemu chalanovi hodila xP boli by to krasne kontrasty.

    1. Presne, ako sa volala?? Vŕta mi to v hlave teraz. 😀
      A… súhlas s Polly, bol by to sakramentský kontrast! Nielen do poviedky, aj do života sú kontrasty fajn. 🙂

  3. no tak som sa konecne odhodlala po dlhej komentarovej neucasti sa zucastnit a zacnem tu 🙂

    Normalne si ma prekvapila s tym tvojim internetovym obchodom, ten dizajn stranky ten nadpis „VASE LAKOVE NEBO“ fakt mi to vyrazilo dych, nieze by som nevedela ze vies robit zaujimave dizajny ale toto som po rozkliknuti necakala, ale prave tak to ma byt. Podla mna vdaka tomuto podmanivemu nadpisu si ziskate vela kupujucich, nech sa vam v tom dari minimalne tak ako je pekna vasa stranka :grinnod:

    Hm, ten twilight tiez by som sa mala nanho ist pozriet, predsa len je to uz (konecne) posledna cast. Ostatne som uz videla tak to nejako ukoncit 😀 a asi viem na co sa budem najviac tesit, kedze az do konca budem fandit Jacobovi nech uz robi cokolvek :nod:

    citim sa ako ceresnicka na torke kedze som bola spomenuta v poslednom odseku, tiez si myslim ze to bolo strasne fajn. A mimochodom cupcakes boli najreprezentativnejsie ake som kedy videla a o chuti ani nehovorim, jednoducho mnam 😉

  4. Fotiek k článku som konečne mala plný foťák a v správny čas, ale odumiera mi počítač, takže by po celodennej prevázke (hoci bol pol dňa v tom spánkovom režime…) nedokázal otvoriť Photoshop, aby som mohla upraviť fotky… Ale idem ich tam teraz nahodiť 🙂

    StandyB:
    Skôr by som na kurz nemala teraz čas – škola, brigáda, už neviem, kedy by som do jazykovky ešte chodila, už teraz sa cítim vyčerpaná! Obdivujem ľudí, čo akčne fungujú v práci aj mimo nej! 😆
    Žiaden popol, aj ja som dlhooo na Puzzle story vôbec nemyslela 😛

    Polly:
    Celý deň som sa ti chystala písať esmesku! 😀 Ja môžem až od piatej… Napíšem ti maila! 🙂

    A Polly, Foxie, už keď si hodíte do gúglu jej krstné meno (urobila som to, aby som zistila, či také všeobecne vôbec existuje a čo znamená 😀 ), ako tretí odkaz vám to vyhodí konkrétne fejsbúk danej tety, takže… Ochrana osobných údajov je (žiaľ) posvätná!
    A Polly, Standy, Foxie, po pravde to o tom kontraste napadlo aj mňa :blush:

    Kirari:
    Odfotím ti! 🙂 A šteňa je bojové plemeno – stafford.

    Cecília:
    Ďakujeme za pochvalu obchodu, ja ďakujem aj za pochvalu kapkejkov 🙂 Inak som sa dosť bála tej Jacobovej pedofílie, ale nakoniec to nebolo až také strašné, takže pohodička 🙂 Mohli by sme si spraviť maratón tvajlajtu – zoženieme všetky filmy a pukance a hektolitre čaju a nonstop pôjdeme, až sa nedostaneme na záver XD

    1. Ale tie filmové maratóny ma vždy fascinovali! 😀 Niekedy pred Vianocami to dáme – tento víkend sa učím na zápočet, takže nemôžem, ale… To dáme! Spravíme si zásoby čaju, ovocných čočiek a popcornu 😆

    2. Asi ti na blog k článku o mineráloch pošlem odkaz na obrázok na photobuckete, oukej? 🙂 Zajtra to sfotím (inokedy chodím domov za tmy a môj foťák fotí schopne len za denného svetla) 😉

  5. Prý nikdy nebudu mít facebook. 😀 Tak já si ji tam poctivě najdu, abych si s ní po dlouhé době mohla zase popovídat a ona má zablokované i zprávy. No toto.

  6. StandyB:
    Ale práveže sme sa pochopili! Len som vravela, že teraz to nebola štatistika, skôr fakt, že nemám čas na jazykovku 😀
    A ďakujeeem! 🙂

    Willynka:
    Nikdy nehovor nikdy, nooo. 😛 Kvôli lolite som si ho založila, aby som sa vôbec dostala na stretká (všetky sa organizujú cez fejs) a aj fotky zo stretiek sa zdieľajú na fejsbúku. Ale prakticky ho bohvieako nevyužívam – lebo ho prakticky ani bohvieako používať neviem – a ani netuším, ako tam mám nastavenú tú bezpečnosť :blush:

  7. Obdivujem ľudí, ktorí sa rozhodnú založiť si nejaký ten vlastný biznis,hoci len taký mini, takže držím palce, aby sa vám darilo! 🙂 Ja som tiež mala veľakrát chuť na niečo také, ale zatiaľ je to vlastne ešte len v tej myšlienkovej rovine, musím sa snažiť najskôr nejako získať viac vedomostí a hlavne si ujasniť, s čím vlastne chcem robiť :grinnod:
    Inak ten druhý bod si ani nemala písať, lebo teraz nás to bude všetkých (so mnou súčasne) trápiť, že čo sa za meno sa to u vás vyskytlo :grinnod:
    A páči sa mi tvoja farba vlasov. Ja som vlastne rada, že mám konečne dlhšiu dobu už tú moju prirodzenú, ale akosi mám teraz stále väčšiu a väčšiu chuť si dať znova na seba červenú :grinnod:

    1. Aj ja obdivujem takých ľudí! Je to celé strašne komplikované a dosť neisté – chceme investovať do dákych skladových zásob, no čo ak už nikdy tie peniaze neuvidíme?! 🙄

      A to ešte nevravím o celej tej právnej stránke – teraz fungujeme pod firmou toho nášho vyučujúceho, takže nám odpadá starosť o účtovníctvo, dane, hlúposti, ale keby sme si mali i toto robiť samy, tak… Už teraz je to dosť komplikované! 😐

      Ale keďže predpokladám, že po škole i tak skončím pri dákom tom podnikaní (a je dosť možné, že s Irenou – je fajn mať parťáka, rozloží sa ti riziko i starosti (a snáď i radosti z prvých ziskov a tak ďalek 🙂 ), beriem to ako fajn skúsenosť… 🙂

      (A tiež zatiaľ neviem, čomu presne by som sa chcela venovať… Nápadov je niekoľko, len neviem, či je dáky z nich ten pravý – ak aj je, treba ho ešte doklepnúť, aby bol skutočne pravo-pravý! 😀 )

      Ani som nečakala, že to meno spôsobí taký povyk 😛 A za pochvalu vlasov ďakujem 🙂 Ja som tiež mala chvíľu takú filozofiu, že som spokojná so svojou klasickou hnedou, ale teraz, keď si pozriem staré fotky s hnedými vlasmi, príde mi to také… nudné. Hennovanie je podľa mňa prosto ideálne – jednak je to pre vlásky zdravé, jednak to nie je zasa dáka šialená zmena, že by to už akosi neboli „moje“ vlasy (chápeš aspoň trochu, ako to myslím? 😉 ). Prosto sú „moje“, len šmrncnuté do trošku zaujímavejšieho odtieňa 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *