Radosti všedných dní #5

Čo priniesol tento týždeň…

1. Práve som sa vrátila z krátkej neskorej prechádzky so psom. Vonku bolo príjemne a hoci mesiac nie je v splne, bol aspoň magicky oranžový.

2. Mala som tvorivý víkend – ušila som bratovi podušku a dokončila Pollyine bloomersky (dúfam, že má Polly malý zadok, pretože mám zlé tušenie, že jej cez zadok budú malé…), aj keď nastal menší-väčší problém s krajkou… Boli to síce ľahké projekty (aj keď bloomersky mi nakoniec dali aj celkom zabrať), ale realizovanie sa za šijacím strojom som si skutočne užila!

3. Konečne som si našla čas na manikúru a dokonca som sa odhodlala na niečo netradičnejšie ako jednofarebné nechty – modrofialový gradient s trblietkami. A pri tejto príležitosti si hneď dovolím spropagovať výživný lak od OPI Nail Envy Matte, ktorý dosť pomáha na štiepiace sa nechty (aj keď aj dosť stojí, radšej si ho zadovážte cez ebay).

Manikúra s gradientom

4. V stredu som bola na nákupoch. Chýbala mi síce nákupná spolumaniačka Irena, ale tento raz som nakúpila i sama. Mám nové nohavice (odviazala som sa a nekúpila som si neutrálne čierne, lež interesantne naružovelé), obyčajný biely pulóver, pletený sveter, červené jesenné čižmičky, kjút rukavice a muffky na uši. Najmä z čižmičiek som strašne nadšená, aj keď neviem, či ich ešte stihnem vynosiť.

Nove cizmicky * Muffky a rukavice

5. V stredu sme na obed mali palacinky.

6. V utorok som bola s Kvetoslavou a Malvínou na večeri v útulnej čínskej reštaurácii SLNKO (na Radlinského). Bolo tam síce trochu drahšie ako v ázijskom bistre, predsa len je to reštaurácia. Ale obsluha bola veľmi milá, jedlo skvelé (majú fenomenálne dezerty), v pozadí hrala nevtieravá čínska hudba. Bolo tam veľmi príjemne a pravdepodobne sa tam ešte vrátime.

Maxi jarná rolka * Rezance

7. Po večeri sme boli na vernisáži výstavy Petra Jakubišina v galérii Company Art (na Palisádach 33, adresu spomínam preto, keby sa chcel niekto tiež pokochať – výstava potrvá až do 30. novembra). Obrazy boli krásne – jeden z Peťových obľúbených motívov je mesiac v splne, jeho polnočné šálky sú také čarovné! A páčil sa mi aj sprievodný program – zaspievala nám Zuzana Weiserová, na klavíri ju sprevádzala Patrícia Mikulová (hral sa aj Debussy!).

Peter Jakubišin: Jesenná melanchólia

8. Tento týždeň sa niesol aj v znamení rodinných návštev – dnes u nás na obede boli bratranec so sesternicou, ktorých som už dlho nevidela. A v piatok u nás bola sesternica s manželom a dcérou, ktorých som nevidela ešte dlhšie (keďže nebývajú v rovnakom meste, dokonca ani v rovnakom okrese, dokonca ani v rovnakom kraji). Hrali sme so sesternicinou dcérou Spyra na našom oldschool PlayStation 1, kým sa nám to celé nezaseklo – predsa len má ten prístrojček svoje roky, resp. bol problém skôr v tom starodávnom cédečku.

Skrátený top týždňa

Čítanie týždňa: Mám rozčítaný Prvý hrob napravo od Daryndy Jonesovej (Jonesová má podobný štýl ako Cabotová – je to americké, vtipné, svieže), ale neviem sa do príbehu akosi ponoriť, preto som načala aj Dcéru dymu a kostí od Laini Talorovej (ďalšia z young adult paranormal), ktorú nominujem na čítanie týždňa, hoci to začalo riadne pubertálne. Niečo na štýl: „Booože, ten tvoj bývalý je ale chobot!“ „Žeee?! Úplný chobotiak!“ Ale pomaly sa to rozbieha – dej sa odohráva v Prahe (ktorá je vykreslená ako starobylé mesto s magickou atmosférou – má chuť na výlet do Prahy), hlavná hrdinka je modrovlasá umelkyňa, ktorá zbiera zuby pre chiméry. Pomerne neotrepané…

Hláška týždňa: Hláškou týždňa sa stáva milá múdrosť z twitteru:

Every day is a gift… That’s why it’s called the present.

*

Share on Facebook0Tweet about this on TwitterShare on Google+0Pin on Pinterest0

20 názorov k “Radosti všedných dní #5

  1. Raz som bola osláviť s kamarátkou jej narodeniny, tiež v čínskej reštaurácii a „podávalo“ sa PRESNE to isté ako to na fotografiách… :grinnod:
    Akurát u nás tá obsluha nebola taká milá a ústretová(musím vyjadriť svoju nespokojnosť nad nevrlou čašníčkou…XP)

  2. jeeeeej, ja mam bloomerky!!! no co ti ja viem…tak povedzme, ze som schudla…lebo je to realne pravda, ale na druhej strane ja svoj zadok aj tak stale vidim velky, tak neviem neviem xDD
    inak tie tvoje nechty – naaadhera!
    a vies co som si kupila ja??? Desivu Symetriu! dokonala knizka, hoci este nie som ani v polovici….

  3. Polly:
    Hej, máš 🙂 Len som ti písala práve mail, že je nakoniec málo krajky – som to predsa len neodhadla 🙁
    Tak ja som si ich skúšala na sebe – viem, že nemáme rovnaké postavy, len tak zo zaujímavosti som si ich natiahla, keď boli ešte totálne rozšité 😀 A vtedy som si uvedomila, že ten strih bohvieako nepočíta s tým, že má človek dáky… zadok 😆 Vzadu mi siahali prosto tak do polovice zadku, ešte som sa to snažila trochu zachrániť, ale keď to už bolo prosto raz tak vystrihnuté z látky… Fakt sa modlím, aby ti boli dobré!
    Za pochvalu nechtov ďakujem a tuším som na goodreads zaregistrovala, že čítaš Desivú symetriu, len som sa ťa tam ešte nestihla spýtať, ako sa ti páči 🙂 Tak som rada, že dosť že dosť, aj ja tú knihu milujem 🙂

    Standy:
    Keď budeš nabudúce v BA kvôli Slavconu 😀 , skočíme tam na obed! (Aj keď neviem, ako ďaleko je miesto, kde sa koná ten Slavcon od centra, aby to zasa nebola úplne zachádzka 😀 )

  4. uau tie nechty…to sú tvoje vlastné? A lak geniálny…mne sa zvyknú štiepiť väčšinou z odlakovania, ešte som vhodný odlakovač nenašla :-/
    A obdivujem to šitie, naozaj pekný koníček, na ktorý by som ja asi nemala trpezlivosť a určite by nikomu nič nesedelo 😀
    Krásny citát nakoniec 🙂

  5. a teraz ma ešte napadlo k tej Prahe…je skutočne magická, nie len tým ako vyzerá, ale vždy sa v nej zvykli zgrupovať a žiť rôzny mágovia, všelijakí podivíni, idealisti a rojkovia…má dáke magické naladenie, ktoré takýchto ludí odjakživa priťahuje 😉 (už ani neviem odkial to mám, ale viem, že to tak je 😀 )

  6. Ďakujem za pochvalu nechtíkov, Eva 🙂 Áno, sú moje vlastné, na nechty si potrpím, pestujem si ich, aj keď sa nie vždy stihnem takto kreatívnejšie vyhrať 😀 Resp. na dáke to kreslenie vzorov po nechtíkoch nemám ten potrebný drobnocit, ale na takéto podobné, jednoduchšie veci si sem-tam trúfnem 🙂

    Ja po pravde odlakovač používam barsjaký :blush: , aj keď mne zasa odlakovač zvykne strašne vysušovať nechty alebo ako to povedať – vždy sú potom prosto také biedne… Som aj uvažovala, že by sa možno patrilo investovať do dákeho lepšieho odlakovača (Irena odporúčala značku Sally Hansen, tie sú vraj dobré)…

    V článku spomínaný výživný lak od OPI je inak fakt dobrý, len na http://www.opi.sk ho núkajú za nejak do 30€ :wow: , my sme si ho s Irenou kúpili cez ebay za cca 8€. Ale skutočne sa oplatilo, mne na štiepenie, spevnenie nechtov fakt pomohol! Môže sa použiť ako base/top coat, prípadne si môžeš spraviť „kúru“ – nalakuješ si dve vrstvy a každý deň potom prelakuješ jednou vrstvou, po týždni odlakuješ. Ja som spokojná 😉

    Ja šijem len za čas, musím mať krajčírsku náladu 🙂 A Prahu si vystihla krásne, aj autorka v knihe jej pripisuje podobnú auru a ja som v Prahe bola len párkrát a naposledy dosť dávno, ale súhlasím :nod:

  7. S tým ázijským jedlom mi robíš chúťky, to je okolo obeda nebezpečné… 😆 A bloomers chcem aj ja! Tento víkend vidím na veľmi kreatívny (aj tak sa mi nechce učiť a flákať sa budem tak či tak). :nod:

    1. Ja plánujem v dohľadnej dube skúsiť sama ukuchtiť ázijské rezance! Nerobím si veľké nádeje, že by mi vyšli ako doručené z ázijského bistra, ale keby mali aspoň trošku ázijský podtón, budem spokojná 🙂

      Ideš si šiť bloomersky? 🙂 Ja musím jedny ušiť ešte pre Bonnie Blue, možno to tiež načnem ešte teraz 🙂

    2. Tento víkend to nevyšlo, v sobotu bola žúrka a v nedeľu jej dôsledky + naštvala som našich, takže som v nedeľu akurát žehlila a vešala prádlo a vysávala. 🙄 Ale budúci víkend si tie bloomers sľubujem! :nod:

    3. Ani ja som šiť nestihla – v sobotu bol loli meet-up, nedeľu som zabila upratovaním (ktoré mi nikto nenakázal! 😛 ) a piplaním sa s novým dizajnom. Ale tiež by som sa do toho v najbližšej dobe rada pustila! Držme si palce! 😉

  8. Ten lak je ú ž a s n ý, len ako sa poznám, ja by som zaň ani tých 8 eur nedala 🙄 aka život chudobného nezarábajúceho stredoškoláka

    1. Počkať, počkať! Ten drahý OPI lak je len výživný lak, na manikúre na obrázku je použitý len ako podkladový, tamten gradient som robila normál modručkým Essence a fialovučkým Miss Sporty + trblietkový lak od číňana 😀

      Ale ďakujem za pochvalu laku, resp. manikúry 😛

    1. Skôr s mojou neznalosťou týchto php a kadejakých iných komplikovaných internetových serepetičiek 😀

      A stíham ako stíham – aj väčšiu aktivitu by som si želala, ale škola + brigáda… a chcem mať aj dáky voľný čas (ktorý ale teoreticky môžem preblogovať, no človek niekedy vyžaduje aj dáke tie mimointernetové aktivity 😀 ). Mala by som si predpisovať články do zásoby alebo konečne dorecyklovať ešte tie ayameeovské… :grinnod:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *