Patrick Rothfuss: Meno vetra

Vypočujte si skutočný príbeh Kvotheho,
ktorý sa stal legendou – možno ste o ňom už počuli…

Kvothe je mimoriadne múdre a zvedavé dieťa, ktoré vyrastá s divadelnou spoločnosťou kočovných edemských Ruhov. Bezstarostné detstvo naruší tragédia z rozprávky o Chandriáncoch – spoločnosť je vyvraždená, Kvothe stratí celú rodinu a ako jediný prežije. Zdrží nás medzihra v lese, potom sa dozvieme niečo o ťažkom živote žobrajúcich detí v Tarbeane. Až sa Kvothe napokon dostane na Univerzitu, kde ho príjmu ako jedného z najmladších študentov, aby sa podučil remeslám a špeciálnej „mágii“ sympatike (a možno až menotvorbe). Popri tom Kvothe pátra po vrahoch svojej rodiny, aj keď sa s bájnymi a obávanými Chandriáncami najčastejšie stretáva v strašidelných príbehoch pre deti. A medzitým sa v príbehu sem-tam mihne Denna a trojica mužov sediacich v hostinci Míľnik – hostinský Kote, jeho pomocník Bast a Pisár…

„Na svoj vek rozprávaš ako dospelý.“ Dúfal som, že na to rýchlo príde. Je únavné, keď sa s vami rozprávajú ako s dieťaťom len preto, že ním ste.

Meno vetra obsahuje dva príbehy – v prítomnosti Kote Pisárovi rozpráva príbeh svojej minulosti, príbeh o tom, ako skutočne žil Kvothe. A v podstate vám môžem hneď povedať o zabitých drakoch, vypálených mestách, oslobodených princeznách a rozpravách s Bohmi – že toto všetko Kvothe zažil, sa dozvieme hneď v úvode (A niekedy môže byť na škodu, keď sa na začiatku dozvieme koniec a príbeh samotný nám má len ukázať, čo k nemu viedlo… Ale pri Príbehu kráľovraha je ten začiatko-koniec stále dosť zahmlený a vás skutočne bude zaujímať, ako sa hlavný hrdina dostal tam, kde je teraz.). Podstatné ale je, ako sa to, o čom rozprávajú legendy, stalo v skutočnosti – práve na tom Rothfuss založil svoj príbeh, je to trochu menej fantazijné fantasy.

„Medzi tým, čo sa zdá a tým, čo naozaj je, existuje hlboké prepojenie. To vie každé dieťa v ríši víl, iba vy, smrteľníci, ako keby ste to nevideli. My chápeme, aká nebezpečná môže byť maska. Každý sa stáva tým, kým predstiera, že je.“

Možno som vás mohla upozorniť na to, že v tejto recenzii pravdepodobne budem zaujatá – Meno vetra patrí medzi moje najobľúbenejšie knihy. Milujem Rothfussov štýl, pre mňa je vynikajúcim rozprávačom. I pomerne obyčajné scény dokáže zachytiť pútavo – stalo sa v tomto takmer 650-stranovom úvode niečo skutočne veľké? V podstate áno, v podstate nie… Možno nám Kote popísal pár svojich hrdinských činov, zatiaľ sme však nespoznali Felurian ani žiadneho anjela, nikto nezabil kráľa… A ja vlastne tak trochu predpokladám, že veľa vecí z toho sa neudeje ani v ďalších knihách – aspoň nie tak veľkolepo, ako si predstavujeme… A aj to je na tom podľa mňa to úžasné, príbeh síce patrí k fantasy, ale istým svojským spôsobom je potom uveriteľnejší.

Rothfuss sa teda vie popasovať s jednoduchými scénami, ale aj s tými nepeknými, ktoré páchnu smrťou. A dokáže ich zachytiť tak, že vám po chrbte prebehnú zimomriavky, no nie ste znechutený. Vie byť vtipný, hĺbavý a filozofický; vie opísať hudbu tak, že ju takmer počujete – až mi napadlo, že kvalitného autora spoznáte práve podľa toho, že dokáže opísať hudbu bez toho, aby to vyznelo ako blábol človeka, čo nemá žiaden hudobný zmysel, no nemáte ani pocit, že vám dáva lekciu z teórie hudby vychytený muzikológ. Opísať hudbu je podľa mňa strašne ťažké!

picture from Flickr

the_name_of_the_wind_by_marcsimonetti

Milujem Rothfussove postavy, každá je príkladne vykreslená, počas čítania príbehu ich dokážete dostatočne spoznať, pretože majú hĺbku, aj keď sa mnohé v príbehu len letmo mihnú. Milujem Kvotheho! Má ohnivé vlasy a zelené oči, ktoré menia odtieň podľa nálady. V skratke je to génius – je zručný a nesmierne inteligentný, je to vynikajúci hudobník a skvelý herec (pri čom túto svoju vlastnosť využíva najmä pri… klamaní). Možno je trochu pochabý… A trochu dosť samoľúby – keďže je múdry a veľmi dobre si to uvedomuje. Mnohí čitatelia ho za to vraj nenávidia a lezie im na nervy. Aj ja som sa miestami zamýšľala nad tým, ako je možné, že ma ten namyslený hlupák neirituje… No Kvothe podľa mňa patrí k tým ľuďom/postavám, pri ktorých ma nedokáže popudzovať to, akí sú pridokonalí a ako dobre si to uvedomujú, pretože si tiež myslím, že sú nekonečne úžasní, takže nevidím reálny problém v tom, že o tom aj oni sami vedia. 😀 Okrem toho, ako Myz-chan poznamenala, Rothfuss chcel zachytiť príbeh o niekom, o kom vznikajú legendy – a na to človek jednoducho musí byť dostatočne výnimočný! Kvothe je podľa mňa prosto uveriteľnou kladnou postavou – nie takou, ktorá by sa nechala hoc aj zabiť, obetovať pre dobro druhých a záchranu sveta. Kvothe má dobré srdce, ale dokáže myslieť aj – miestami predovšetkým – na svoj vlastný prospech.

Ľúbim aj Basta a to jeho: „Reshi!“ – úplne si dokážem predstaviť, ako čosi také raz nadšene, inokedy ustarostene zaťahuje. Páči sa mi jeho oddanosť Kvothemu a tiež tá jeho „démonická“ temná stránka. No Kvotheho vyvolená Denna mi za to príde maximálne divná… To dievča prosto nevie, čo chce – čo keby sa nad sebou prosto poriadne zamyslela? Nevravím, že ja presne viem, čo chcem od života, ale aspoň tu splašene nepobehujem! Na jednej strane tak dokážem pochopiť jej prelietavú, prchkú povahu, no na strane druhej mi na nej niečo prosto… nesedelo. Divná! Moc, moc divná!

„…  ak je aj tebe zima, mohol by si prísť sem a objať ma rukami. Aspoň trošku.“

So srdcom v hrdle som sa k nej prisunul, sadol som si za ňu a objal som ju. „To je príjemné,“ povedala uvoľnene. „Mám pocit, akoby mi bola celý život zima.“

(V mojej naivnej romantickej dušičke verím, že aj ja raz stretnem niekoho, kto ma objíme a ja sa budem cítiť, akoby mi celý život predtým bola zima. 🙂 )

Milujem Rothfussov fantasy svet – nie je to len tak obyčajná fantasy krajinka! Jeho mágia väčšmi stavia na fyzike než na dákych magických hákoch-bákoch, jeho magické bytosti jestvujú skôr v legendách a rozprávkach a preto, keď sa reálne objavia na scéne, je to o to čarovnejšie! Polly tuším nemá rada fantasy preto, lebo tam všetko funguje akosi… magicky, nič vám poriadne nevysvetlia, lebo to je prosto tá mágia – akosi to prosto funguje a to je to kúzlo. Rothfussov svet je úžasne premyslený a nič sa tam nedeje len tak. Pozorný čitateľ popri čítaní príbehu natrafí na niekoľko dobre ukrytých stôp, nad ktorými môže potom polemizovať a spriadať rôzne konšpiratívne teórie – pri tomto príbehu prosto môžete rozmýšľať, dumať, bádať. Alebo si ho môžete prečítať na jeden dych, ponoriť sa do príbehu ako ja. 🙂

Patrick RothfussMedailón autora

Patrick Rothfuss (photo from GR.com) sa narodil v roku 1973 v americkom Wisconsine. Podarilo sa mu vyštudovať angličtinu, hoci sa aspoň chvíľkovo venoval štúdiu takmer čohokoľvek, čo vám napadne – od chemického inžinierstva, cez filozofiu až po históriu, alchýmiu a parapsychológiu. V časopise The Pointer ešte stále píše humorne ladený stĺpček The College Survivial Guide, plný satirických odporúčaní, jeho články vyšli aj knižne v zbierke Your Illustrated, Annotated College Survival Guide.

Je to knihomoľ – v čom vás utvrdí aj jeho profil na goodreads. Dnes žije s priateľkou a synom, ktorého volá „Oot“ vo Wisconsine, precízne pracuje na trilógii Príbeh kráľovraha, učí a pestuje si poriadnu bradu.

*

Kniha je už, žiaľ, v slovenčine vypredaná. No stále môžete siahnuť po originálnom znení na bookdepository.com. Viac informácií o knihe nájdete na goodreads.com.

*

Share on Facebook0Tweet about this on TwitterShare on Google+0Pin on Pinterest0Email this to someone

18 názorov k “Patrick Rothfuss: Meno vetra

    1. Óóó, som celkom rada, že som ťa navnadila či skôr dovnadila 😀

      A vravela som ti – ono čakať na trojku, to by si sa ešte načakala! Na goodreads je už trojka nahodená, dátum vydania tam ktosi len tak zo srandy nastavil že 2025, lebo vôbec nie je známy… Ale s Myzarey-chan sme sa minule zhodli, že to vlastne ani nemusí byť vtip, že nie je až taká utópia, aby sme sa dočkali až v roku 2025 😆

  1. coze??? :wow: este, ze si toto tu napisala 😛 pockam si na vyplatu a kupim si 😀 aj ked pod stromcekom ma budu cakat 3 knihy 😀 a dnes som si zadovazila aj na tvoje odporucanie cas anjelov….vies co sme sa bavili na goodreads …za tych 3,90 perfektna cena :D, lebo pôvodna nalepka tam bola za 9,90 :)….. ked tak mozem potom neskor pozicat (viem, ze mas doma hrbu neprecitanych 😉 ) ak budes chciet 😉

    1. Prečítaj si a daj vedieť, aké to bolo, ak sa bude páčiť, požičiam si 🙂 Ja na Vianoce zatiaľ nemám objednané žiadne knihy, vypýtala som si notebook, no…

  2. Len žiadne 2025! :wow: Verím, že Pat si nájde čas a ďalšieho dielu Kvothovho príbehu sa dočkám… povedzme v rámci strednej školy, to má ešte ujo pisálek dva a pol roka k dobru, VERÍM, že mu to vyjde. :nod:

    1. Veď aj ja dúfam a verím 🙂 Ale tak Meno vetra písal šesť rokov… Dvojku „iba“ štyri… Takže tendencia je klesajúca, možno trojku napíše za dva roky 😀 Ale ešte je toho veľa otvoreného, takže trojka asi bude obsažná, to potrvá napísať…

  3. Už dlhšie po knihe poškuľujem a vďaka tvojej recenzii už viem, s čím sa domov pred vianočnými prázdninami dovalím z knižnice 😀

    Na to, že autor sa narodil v ’73, neprečítal až tak veľa kníh – aj keď sa zdá, že najmä podľa pridania, že ich číta pomerne rýchlo.
    Dobre dobre, už som ticho, nie každý ako ja si vedie zoznam prečítaných kníh od druhej triedy podľa ktorého by som mala koncom roku 2014 prekročiť významné číslo.. a to som stále prečítala toľko málo kníh :no:

  4. Polly:
    Ale Kvothe by sa mohol páčiť aj teb,e Polly! 🙂 Tamtá Lota či ako to bolo je tiež fantasy, a tu môžeš! 😀 Tuto Kvothe u yany napr. vôbec nezabodoval, ale tak… Vždy ti Kvotheho prosto môžem požičať (ale iba na chvíľočku!), ak budeš chcieť 😉

    Amálka:
    Ó, som rada, že som ťa (vás so Standy) nie že namotala, ale „domotala“! 😉 😆 😛
    A veď netvrdím, že je najväčší knihomoľ na svete 😀 Akosi som nevzala do úvahy počet prečítaných kníh vzhľadom na jeho vek, pre mňa je v podstate každý, kto má omnoho viac kníh na goodreads ako ja knihomoľ 😀 Nenapadlo ma, že ak bude 70-ročná babička mať v knižnici 3-krát toľko kníh, možno to bude aj tým, že je 3-krát taká stará ako ja, takže mala na čítanie 3-krát toľko času! Takže aj vek – dobrý postreh 😀

  5. Moc pěkná recenze, avšak fantasy nemám moc ráda 🙂 ale nějakou bych si přečíst měla a tahle vypadá sympaticky 😉

  6. Miss Madness:
    Aj sa trochu bojím, že odporúčam niečo, čo sa kope čitateľov nakoniec asi nebude páčiť – ale len preto, lebo nie sú na fantasy! 😀 Asi by som mala začať kompaň za fantasy, veď fantasy je super! 😛

    Kirari:
    Pozeráááám! 😉

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *