Laini Taylorová: Dcéra dymu a kostí

Bibliografia

Dcéra dymu a kostí (Dcéra dymu a kostí, #1)Názov: Dcéra dymu a kostí
Autor: Laini Taylorová
Séria: Dcéra dymu a kostí (Daughter of Smoke & Bone, 1. diel z troch)

Vydavateľ: Ikar, 2011
Počet strán: 285

Žáner: young adult, paranormal

Z anglického originálu Daughter of Smoke & Bone (2011) do slovenčiny preložil Karol Vlk.

O autorovi

Laini Taylor (photo from Flickr) má ružové vlasy! S manželom-ilustrátorom a trojročnou dcérkou Clementine býva v Portlande v USA (štát Oregon) a vždy chcela byť spisovateľkou. Píše knihy pre tínedžerov, mladých dospelých, miluje knihy a kníhkupectvá, raňajky, mango a čokoládu a rada spí.

Jednou vetou o príbehu

Modrovlasá študentka umenia Karou často kreslí fantastické chiméry – možno preto, že pre nich zbiera zuby, hoci netuší, na čo je to dobré…

Ešte stručne k obsahu

Laini Taylor at B&NKarou študuje na umeleckej škole v Prahe, ktorá bola vykreslená ako starobylé, magické mesto s jedinečnou atmosférou. Mne sa knižná Praha páčila a dosť na mňa zapôsobila, aj keď autorka to s českými menami trošičku nedomyslela: Kazi, Světla a Mik, hej?

Karou si na svoje detstvo veľmi nespomína, odjakživa žije so štyrmi chimérami – tvormi zloženými z rôznych zvierat a do Priepastníkovho obchodu nosí zuby, zvieracie i ľudské, a to z celého sveta. Karou nevie, na čo sa zuby používajú, ona za ne dostáva malé želania, ktoré zväčša pochabo využije na drobné radosti.

Potom sa na portáloch, ktorými Karou cestuje po svete, začínajú objavovať tajomné otlačky rúk a ľudia začínajú vidieť anjelov. Karou sa pri obchodovaní so zubmi v Marakéši stretne s prekrásnym serafom Akivom, ktorý… sa ju pokúsi zabiť. No Karou ho vďaka hamsám – tetovaniam očí, ktoré má na dlaniach, odkedy si pamätá – premôže a podarí sa jej ujsť. No na anjela akosi nemôže zabudnúť a ani on na ňu…

Pár slov o postavách

Karou mi bola sympatická aj nebola… Potetovaná modrovláska, ktorá miluje kreslenie je prosto predurčená byť zaujímavou postavou! Ale jej charakter asi nebol bohvieako hlboký, keďže si neviem poriadne spomenúť na dáke tie jej výrazne charakteristické črty… Bola trochu pochabá a detinská, resp. pubertálna – ale mne sa tie jej výstrelky celkom pozdávali. Viem, že miestami dokázala byť aj patrične depresívna, cítila sa prázdne a stratene, pretože nevedela, kam patrí – v podstate chcela žiť obyčajný život, no vždy ju obklopovali chiméry, zuby, želania…

Akiva bol ešte depresívnejší, šiel za pomstou pre stratenú lásku, z kadečoho sa obviňoval (z globálneho otepľovania, svetovej hospodárskej krízy a tak) a autorka sa ho snažila vykresliť aj ako zatvrdeného, neľútostného bojovníka.

Mám pocit, že postavy v príbehu neboli bohvieako výrazné, to interesantné bol práve svet chimér.

picture from Flickr

Daughter of Smoke and Bone

Obľúbené citáty

Karou sa tiež zasmiala a kreslila ďalej. „Vlastne si myslím, že mám plný žalúdok mŕtvych motýľov. Zabil mi ich.“
Napísala: Papilio stomachus: krehké stvorenie citlivé na mráz a zradu.

*

Toto prostredie plné špekulantov a šarlatánov malo svoje čaro. Videla pisára oblečeného v bielom, ktorý písal listy mŕtvym a aj im ich doručoval, starého rozprávača, ktorý predával nápady spisovateľom za rok ich života. Bola svedkom, ako turisti so smiechom podpisovali s ním zmluvu a očividne mu neverili, Karou mu však verila. Videla aj podivnejšie veci.

*

„Želania sú falošné. Nádej je pravdivá. Nádej vytvára vlastné čary.“

*

„Láska je prepych.“
„Nie. Láska je živel.“ Živel. Ako vzduch, ktorý dýchame, a zem, na ktorej stojíme.

Dojem

Začiatok bol dosť pubertálny, až ma skoro odradil – Karou s kamarátkou Zuzanou riešia Karouinho bývalého, Kaza (podvádzal ju), ktorý ju teraz otravuje, aby si dokázal, že on si povie, kedy sa vzťah končí. Boli to pomerne trápne rozhovory na štýl: „Booože, ten tvoj bývalý je ale chobot!“ „Žeee?! Úplny chobotiak! Ha-ha-ha, hi-hi-hi!“

Ale našťastie aj mňa – nielen Karou – priveľmi zaujímalo, na čo sú chiméram zuby, tak som čítala ďalej. Potom prišiel na scénu neopísateľne krásny hlavný hrdina a prihodila sa láska na prvý pohľad. Vzťah Akivu a Karou bol klasický – najprv nechápu, čo ich k sebe priťahuje, potom si zrazu veľmi rýchlo uvedomia, že sú šialene zaláskovaní. Ich (zakázaná) láska bola príkladne patetická a čo sa týka mňa, v príbehu som ju dosť prehliadala – prosto ma… nebavila. A ani ako to nenápadné okorenenie mi nič nedala, hoci chcel na nej príbeh stavať (pomaly všetky young adult sa točia len a najmä okolo lásky medzi hlavnou hrdinkou a hlavným hrdinom).

No čo bolo na príbehu netradičné, boli práve chiméry! V young adult sa nepíše o chimérach, fičia upíri, vlkolaci, víly (aj keď priveľmi nesledujem, čo najväčšmi fičí aktuálne)… ale nie chiméry! Spolu s tajuplnou zbierkou zubov to bol celkom svieži a jedinečný motív! Aj keď som si nie istá, či bolo práve najšťastnejšie miešať chiméry s anjelmi – akosi mi to nejde dokopy – ale v príbehu to, kupodivu, aj celkom klapalo… Za svet chimér knihe prosto patrí jedno veľké plus!

Čo sa týka negatív, najviac mi asi prekážalo, že príbeh nebol striktne chronologický, prelínala sa prítomnosť s vybranými útržkami spomienok a miestami ma to trochu miatlo. Ale inak má autorka celkom čítavý štýl (keď prestane byť pubertálna a tiež by mohla prestať experimentovať s dejovou líniou.)

Celkovo sa mi Dcéra dymu a kostí čítala celkom dobre, z young adult to považujem za to lepšie. Atmosféra tajuplnej Prahy bola dokonalá, bod navyše dávam aj za zuby a chiméry – celkom originálne. Príbeh na záver pekne gradoval (aj keď možno mohol zbehnúť kvapku rýchlejšie), rozuzlenie ma mierne prekvapilo (viď že to nebolo úplne predvídateľné, ale stále sme v young adult žánri, takže netreba čakať ani napätie do poslednej stránky), na pokračovanie nie úplne že nedočkavo, ale predsa čakám. 🙂

7,2/10


V slovenčine je Dcéra dymu a kostí vypredaná, vo v češtine ju v Martinuse ešte zoženiete, resp. na bookdepository.com, ak preferujete originálne verzie. Viac informácií o príbehu nájdete na goodreads.com alebo oficiálnej stránke autorky lainitaylor.com.

*

Share on Facebook0Tweet about this on TwitterShare on Google+0Pin on Pinterest0

17 názorov k “Laini Taylorová: Dcéra dymu a kostí

  1. Chiméry sú dobrý nápad, ale.. vďaka tej anjelskej časti sa mi nechce tú knižku čítať :/ Upíri, vlkolaci – ok, aj keď to UŽ nevyhľadávam 😀 víly, chiméry, draci tiež pohoda, ale anjeli nie. Žeby to bolo tým, že som katolík?

    1. Je dosť možné, že ako katolík sa na anjelov nepozeráš ako na pohľadných, sexi mládencov 😀 Každopádne priznávam, že kombinácia anjeli a chiméry je dosť zvláštna… Ale autorka to asi myslela na spôsob „anjelov a démonov“ – chiméra ako poločlovek, polozviera je dosť démonická…

    2. sexi kludne môžu byť, ALE.. kombinovať ich s niekým? 😀
      dumala som nad tým, prečo mi tí anjeli v YA knihách vadia – prišla som na to, že zrejme nemám rada, ak je niečo už zadefinované a oni (autori) si to upravia – vlastnosti, myslenie, blah blah.. A môže za to aj New Age 😀

  2. Amálka:
    Ale to potom asi nemáš rada YA celkovo, nie? Lebo tam si autorky vždy radi poprekrúcajú zadefinované – viď svätý príklad Tvajlajtu a jeho spárkling upírov 😆

    StandyB:
    YA musíš hodnotiť len v rámci YA – tam nie veľmi namotávajúce začiatky a priveľmi patetická romantika a „pozoruhodní“ (a plytkí) hlavní hrdinovia nie sú ničím zvláštnym. Toto aspoň malo celkom svieži nápad s tými zubami a chimérami a to si cením. Takže celkovo sa mi kniha páčila, na pomery YA sa mi páčila vlastne celkom dosť 🙂

    1. Prečítaj si, prečítaj! Ale aby si nebola zasa sklamaná – je to YA, takže veľdielo nečakaj 🙂 Ale ako príjemné, oddychové čítanie to bolo fajn 🙂 A aj mne je pani (!) (už sa až tak nečudujem, že nečítate pozorne: „S manželom-ilustrátorom a trojročnou dcérkou Clementine býva v…“ – zvykla som si :grinnod: ) sympatickááá – tuším som po tom, čo som tetu uvidela, tú jej knihu až začala mať radšej! 😆

    2. Prepáč, ale články o knihách, ktoré som nečítala, fakt iba preletím! o:x Náhodou, ja mám YA rada, len… niekedy na ňu mám chuť, proste oddychovka, „chobotiacke“ teen kecy a tak a potom zase niekedy mi sadne do rany Dostojevskij a Remarque. Je to ako s hudbou, mám široký záber a vyberám, na čo mám chuť. :grinnod:

    3. To náhodou poznám – teda to s tým, že na YA niekedy máš náladu a niekedy prosto nie. Aj ja to tak mám, aj keď asi čítam viac YA ako toho iného, „vznešenejšieho“ 🙂

      A oukej, potom je ti odpustené, aj ja sa prípadných spoilerov bojím 😀

  3. No túto knihu mám doma a popravde veľmi ma nebavila 😀 . Tie zvláštnosti sú na tom plus, len tam potom nemusel byť ten nudný románik 😀 mne sa páčila pasáž :

    Karou: „keď si pomyslím , že som na ňu premárnila diamanty..“

    Priepastník: „Zachovala si sa k nej pekne. A hoci sa ti neodplatila rovnako, svoju dobrotu nikdy neľutuj. Ostať verný sebe aj zoči-voči zlu je prejav sily!“ 🙂
    Pekne povedané podľa mňa :).
    Nuž, ale aj tak rozmýľam či sa mi vôbec oplatí kupovať aj druhú časť knihy..

    1. určite niesi jediná 😀 mne to poradila mladá predavačka v panta rhei.. teda ako prvé sa mi snažila podstrčiť zavrhnutého ale kedže toho som už čítala tak mi podstrčila toto zo slovami „je to tá najlepšia kniha akú som kedy čítala, určite odporúčam“ :D.. keď som si všimla že to bude zase na časti zakrútila sa mi hlava :D.. teraz najnovšie ma upútala séria (neviem ako sa volá) knihy : les kostí, pobrežie hrôzy.. chcela som niečo iné ako stále upíra či anjela tak som siahla po zombikoch :D.. Teraz skúšam všetko možné len aby to nebolo stále o tom istom.. Odporúčali mi Tigrovú kliatbu ale nepáčilo sa mi to..Keďže som čítala tvoju recenziu na inkarceron rozmýšľam že bude ďalšia na mojom zozname :D.. chcela som si ju kúpiť ale váhala som..ale čím ďalej tým viac ma to začína zaujimať..:P

      Editované autorkou blogu, opravená drobná chybka, 30/06/13, 23:04

    2. Les kostí som čítala a bol by to silný adept na ďalšiu uštipačnú recenziu, keby som ich vtedy písala. 😀 Ale iným sa zasa páčila, tak neviem… No mne pletivový plot proti horde zombíkov prišiel teda riadne fantasmagorický! 😀

  4. Tak ako ten plot je somarina 😀 ale ak by tam bola 6m kamenná stavba a na nej ujovia so samopalom neviem či by ma to bavilo čítať :D.. Pocit že tam je len ten krehký plot je viac zaujímavý :D. Ale to je jedno 😀 už ani mne sa tá kniha bohvie ako nepáči ako zo začiatku :D. Všetko je zaujímavé ak si to prečítam po prvý krát a potom už je to nuda :D… Mimochodom čo sa týka uštipačných recenzií sú u mňa vítané 😀 vždy ak na tejto stránke nejakú nájdem smejem sa :DD:D

    1. Tak samozrejme, s chabým pletivovým plotom á la jediná ochrana pred zombíkmi to bolo aspoň patrične akčné, nooo. 😆

      Inak máš úplnú pravdu, ono keď danú YA aktuálne čítaš a si začítaná, tak sa ti to číta fajnovo, no keď knihu dočítaš, dobrý pocit z nej veľmi ľahko vyprchá, lebo bežná YA knižka nie je bohvieako zapamätaniahodná. 😀

      A som rada, že sa niekto na mojich uštipačných recenziách dobre zabaví, mňa celkom baví písať ich (a tiež si rada prečítam dáku tú uštipačnejšiu recenziu, super sú najmä tie z goodreads, obohatené vtipnými gifmi – možno raz skúsim i ja niečo na ten štýl).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *