Radosti všedných dní #1

Chýba mi blogový denník! No v poslednej dobe sa mi zdalo, že nemám o čom písať; že nemá priveľký zmysel bľabotať o banálnych zbytočnostiach. Potom si Sandy založila nový blog plný malých radostí jej všedných dní a aj čučoriedková slečna Karolína začala minulú nedeľu tradíciu spisovania drobných zážitkov, udalostí, ktoré jej spríjemnili týždeň. Pretože tešiť sa hoc aj z maličkostí má význam, možno skutočne stoja za zmienku! Takže fanfáry, čítate prvý článok v odteraz pravidelnej nedeľnej rubrike mojich týždenných radostí (dúfam, že mi to vydrží dlho)!

*

1. Našla som si brigádu! Resp. si tradične našla skôr ona mňa! 🙂 Plat nie je bohviečo; celý deň sme s Irenou zavreté v zaprášenom podzemnom archíve bez okien, kde triedime päťdesiat rokov mzdových listov. Ale pracujem v tej istej centrále banky ako minule, takže prostredie je už známe (vieme, čo (ne)môžeme očakávať od obedov v miestnej kantíne…) a ja som vďačná hádam za každú prácu! Aspoň sa doma „nenudím“ a peniaze sa vždy zídu! 😉

2. Začala som holdovať rezancom na ázijský spôsob – mňam, mňam! V stredu som na obed do ázijského bistra vytiahla Kvetoslavu a Malvínu. Kvetoslave som doručila všetky tri diely Hier o život – snažím sa ju namotať! Pochutili sme si, poklebetili, užili sme si sladké ničnerobenie na slniečku na brehu Dunaja, pochutnávajúc si na pravdepodobne poslednej zmrzline tohto roku (mala som mätovú!)…

3. Cez víkend som si po druhý raz užila Memoriál Ondreja Nepelu, o ktorom ešte napíšem obsažný článok! Moje krasokorčuliarske ja (niežeby imaginárne korčuľovalo, no krasokorčuľovanie aspoň z diaľky nadšene sleduje) je ešte stále vo vytržení!

Memoriál Ondreja Nepelu 2012

4. Prišiel mi balíček z bionatural.sk s novou hennou (a dákymi vzorkami zdarma, čo ma neskutočne potešilo)! Takto na jeseň mám chuť na niečo väčšmi červené, takže budúci víkend budem miešať medenú a bordovú hennu a dúfam, že z toho vzíde niečo pekne medeno-červené. Fascinuje ma jeden chlapec, ktorého som zo dvakrát videla u nás na škole – má sýtočervené vlasy, je to tak pekne neprirodzene červená! Vyzerá trochu ako anime postavička (resp. netuším, ako presne vyzerá, vždy sa zaseknem na jeho vlasoch a zvyšok odignorujem)! 😀

Balík z bionatural.sk*Čaj s medom a citrónom

5. Stále som chorá, no už nie až tak akútne ako pred týždňom. Čo stále nie je rýdzo pozitívne, ale aspoň som sa naučila piť čajík s medom a citrónom, mňam! 🙂

6. Začala som s time manažmentom, či skôr s vytyčovaním si cieľov – prosto si na ploche notebooku pomocou tých tzv. Rýchlych poznámok spisujem zoznam toho, čo treba (čo by som mala a chcela) v dohľadnej dobe urobiť. Mohla by som si svoje veľkolepé predsavzatia držať iba v hlave, ale keď ich niekde vidím zapísané čierne na bielom, príkladnejšie ma „strašia” – zapísané sú akési „reálnejšie“ a akútnejšie.

7. Môj iPod už nie je pokazený, no opravil sa sám, preto ešte krízu „ticha v autobuse“ nezažehnávam (a radšej len polo-poverčivo klopem na drevo). Mám iPod Classic z roku 2007, ktorý sa po tom, čo som ho vypla, začal sám zapínať. A vďaka tomuto samovoľnému zapínaniu sa sa veľmi rýchlo vybil… Možné riešenie tohto problému som skúšala vygúgliť – či v tom je dáky trik alebo treba ísť do servisu. Odporúčaný reset ani restore nepomohli, servis som mala už vyhliadnutý, no po poslednom nabití iPod zatiaľ poslúcha a neprejavuje žiadne známky samozapínacej hyperaktivity. Tak snáď!

*

PS: Napadlo ma, že by som mohla robiť aj dáku tú povestnú 30-dňovú challenge – nespracovávala by som ju síce deň za dňom (na to som prilenivá), ale jeden deň za týždeň by stačil. Takéto challenge bývajú tak akurát osobné, bloger môže byť hĺbavý na tému, ktorá by ho možno len tak nenapadla. Žeby ďalšia pravidelné rubrika, napríklad stredajšia? Uvidíme! 😛

*

Share on Facebook0Tweet about this on TwitterShare on Google+0Pin on Pinterest0

8 názorov k “Radosti všedných dní #1

  1. Čo ja by som dala za brigádu momentálne… Mám vyhliadnutých kopu vecí, len tie financie akosi chýbajú 😆 Hľadám, hľadám, ale nikde nič… 🙁

    Hmm.. nechceš spraviť článok o farbení hennou? Dosť ma to zaujíma, keďže sama o tom uvažujem a na nete som našla rôzne postupy, ale zaujímal by ma aj ten tvoj 😉

    Inak sa teším veľmi, že budú pravidelné články! 🙂

  2. Eva:
    Tento týždeň mi napr. bohvieako nevychádza, cítim sa prosto tak… smutno. 😐 Nechcem to preháňať, ale sem-tam ma napadne, že jéééj, toto je milá maličkosť, o ktorej v nedeľu napíšem na blog a zrazu si uvedomím, že aj keď sa mi nemusí globálne dariť, isté veci stále stoja za to 🙂 Takže zatiaľ si túto rubriku skutočne pochvaľujem :nod:

    Anya:
    Aj ja mám nákupných plánov hádam až priveľa a to je to krátkodobá brigáda…
    Jeden článok o henne som už písala, ale budem robiť ešte jeden v dohľadnej dobe o tom miešaní odtieňov 🙂
    Aj ja sa teším na pravidelné články! 😀 Mám svoj blog a blogovanie veľmi rada, takže mi je aj ľúto, že ho dosť zanedbávam (nielen v poslednej dobe, ale prakticky od jeho spustenia), takže dúfam, že pravidelná rubrika prinesie dáke ovocie 🙂

    1. A fakt! Veď som ten článok u teba čítala, neviem prečo ma to nenapadlo 😀 Ja takisto, práve mám rozpísaný jeden článok… a teší ma to, že sa k tomu pomaly vraciam 🙂 Už som pochopila, že na príbehy jednoducho nemám čas a možno ani fantáziu.. S ničím proste nie som spokojná. Tak som rada, že sa môžem realizovať aspoň takto 🙂

  3. Jeeej! :grinnod: ďalší človek, ktorého nadchli pozitíva! Sa riadne teším, že sa to takto rozširuje, pretože je to fakt skvelý nápad spisovať si tie pekné veci, ktoré sa počas dňa udiali. Človeka to tak trošku povzbudí 🙂 Lebo nie vždy má dobrý deň, ale keď si to takto zhrnie a popremýšľa, vždy tam nájde aj niečo pozitívne 🙂
    A ja som pôvodne chcela písať každý deň, ale akosi ma to už omrzelo, alebo nebol niekedy čas, poprípade sa toho veľa neudialo (ak som len tak celý deň sedela na zadku a nič nerobila 😆 ), čiže asi to bude nepravidelnejšie, ale tak snažím sa aspoň tých párkrát do týždňa niečo pridať 🙂
    Inak blahoželám k brigáde (ja sa tiež niečo pokúšam hľadať, ale akosi sa nedarí). Aa tá 30-dňova challenge je tiež zaujímavý nápad 😉

  4. Polly:
    A ešte jednu holku stretávam v autobuse (teda, len dvakrát sa mi podarilo) a vyznie to možno trochu čudne, ale ona je úplne krásna! 😀 Vyzerá presne ako tie chibi obrázky lolitiek (len sa neoblieka do lolity, ale bola by z nej perfektná loli!) a celá je tak japanofilne rozkošná – minule som ju v tom bude videla čítať japončinu zo zošita, kde boli po stranách každého listu roztomilé obrázky! 🙂 A má super vlasy a chcem vyzerať ako ona! 😆
    Aj som nevedela, či mám aj teba oboznámiť s Nepelom alebo nie (ale mohla som, keďže o ňom nikto opäť nevedel – „opäť bez reklamy“ ako hovoríš…), ale zbehlo sa to dosť narýchlo, len sa zrazu objavil plagát na zimáku – keby som nemala hneď vedľa školu, tiež vôbec neviem…

    Sandy:
    Presne Sandy, presne! Vyššie som písala komentár, že tento týždeň mi moc nevychádza, ale toto spisovanie pozitív je trochu zázračné – „sem-tam ma napadne, že jéééj, toto je milá maličkosť, o ktorej v nedeľu na píšem na blog a zrazu si uvedomím, že aj keď sa mi nemusí globálne dariť, isté veci stále stoja za to.“ 😉
    S brigádou držím palec! 🙂
    Na 30-dňovú challenge sa asi fakt v dohľadnej dobe dám – trochu som dúfala, že ak ju naadhodím na blogu, niekto sa toho chytí a bude sa jej vyslovene dožadovať, čím sa vymažú moje pochybnosti, resp. najmä lenivosť. 😀

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *