Suzanne Collinsová: Hry o život

Poznámka na úvod: Hoci je tento článok označený vznešeným tagom „recenzia,“ ide skôr o „pocitovku“ – ako séria (a film) zapôsobili predovšetkým na mňa. Článok preto môže obsahovať spoilery  tým, ktorí knihy ešte nečítali a majú tak v úmysle, odporúčam čítať iba po prvú citáciu. A potom si môžu prečítať o filme. 🙂

*

Hry o život (The Hunger Games, Hladové hry) sú celosvetovým bestsellerom a hoci zažili (a vďaka nedávnej premiére filmu ešte stále zažívajú) boom i u nás na Slovensku a ja som čítala jednu pozitívnu recenziu za druhou, dlho som tejto sérii odolávala. Téma novodobej, zvrátenej reality šou mi prosto neprišla ako niečo, o čom chcem čítať… Až po tom, čo mi knižku osobne odporučila slečna Miyu, som ju vzala na milosť a tak si teraz môžem len nadávať, že som sa nezačítala skôr!

Hry o život sú trojdielnou sériou od Suzanne Collinsovej. Prvý diel, Hry o život (2008, The Hunger Games, Hladové hry), sa nedávno dočkal filmového spracovania, na Slovensku mal rovnomenný film premiéru 22. marca. Druhým dielom je Skúška ohňom (2009, Catching Fire, Vražedná pomsta) a trilógiu uzatvára Drozdajka (2010, Mockingjay, Síla vzdoru).

picture from Flickr

Hry o životpríbehom z post-apokalyptickej budúcnosti, kde na troskách bývalej Severnej Ameriky vznikol štát Panem. Tvorí ho hlavné mesto Sídlo, ktorého obyvatelia si užívajú hýrivý, extravagantný život plný bizarnej módy a malicherných pôžitkov. Sídlo obklopuje dvanásť Obvodov a trosky toho trinásteho – ktorý bol zničený, keď Obvody kedysi dávno povstali proti Sídlu. Ako trest za túto rebéliu sa každý rok z každého obvodu vyberie jeden chlapec a jedno dievča vo veku od 12 do 18 rokov, aby spolu v novodobej gladiátorskej aréne bojovali na život a na smrť – víťaz môže byť len jeden.

Hry o život

Náš príbeh začína v chudobnom Dvanástom obvode, kde spoznávame 16-ročnú Katniss. Jej otec zomrel pri banskom nešťastní (keďže v Dvanástom obvode sa ťaží uhlie – každý obvod je na niečo zameraný, Jedenásty napr. na poľnohospodárstvo, Štvrtý na rybolov…), jej matka sa po jeho smrti zrútila, preto celá ťarcha starostlivosti o rodinu – Katniss má malú sestru Prim, ktorú nadovšetko miluje –, prechádza práve na Katniss. Katniss sa naučí majstrovsky ovládať luk, a tak s kamarátom Galeom nelegálne lovia zver v lesoch za hranicami ich obvodu.

Potom však príde 74. ročník Hier a vyžrebovaná je práve Prim. A Katniss sa dobrovoľne prihlási za Vyvolenú miesto milovanej sestričky. Z chlapcov je za jej obvod vybraný Peeta Mellark, pekárov syn, ktorého Katniss pozná len z videnia zo školy a raz, keď bola na pokraji smrti hladom, jej milosrdne daroval spálený chlieb. No Peeta si Katniss možno všímal oveľa viac…

Hry sú založené aj na mentoringu a sponzoringu. Predošlí víťazi Hier o život robia novým Vyvoleným mentorov a keby Haymitch, jediný víťaz Hier z Dvanásteho obvodu, nebol beznádejný alkoholik, možno by Katniss a Peetovi vedel dať aj viac cenných rád. Mentori sú tu aj na to, aby Vyvoleným zháňali sponzorov, vďaka ktorým možno v prípade núdze do arény poslať jedlo, lieky – čokoľvek, čo sa môže hodiť na prežitie. Hry sú prosto reality šou, kde sa deti zabíjajú pre pobavenie obyvateľov Sídla, urobiť na sponzorov dobrý dojem je dôležité, a tak sú Katniss a Peeta stavaní do pozície prekliatych milencov, aby zaujali… Ale aké to bude v aréne, kde všetci bojujú na život a na smrť a každý predovšetkým sám za seba? Hry o život začínajú!

*

„… Prečo si to vlastne urobila?“ spýta sa.
„Neviem. Asi som im chcela ukázať, že som viac než len súčasť ich Hier.“

zo Skúšky ohňom

*

Dej ďalší kníh nebudem priveľmi rozoberať, pretože pre tých, ktorí ešte nečítali prvú knihu, ale majú to v pláne, by mohol byť spoilerom. Na zhrnutie postačí „jednou vetou o príbehu“ z môjho čitateľského denníku (ale pre tých, ktorí nečítali prvý diel to stále môže byť spoilerové).

Skúška ohňom

Katniss s Peetom absolvujú Turné víťazov, prípravy na vlastnú svadbu, ďalšie – tento raz špeciálne výročné – Hry o život a možno aj revolúciu…

Drozdajka

Rebeli povstali proti Sídlu, no potrebujú Drozdajku – stane sa Katniss tvárou propagandy?

*

Ale keďže toto nie je úplne kóšer recenzia, ide skôr o „pocitovku“ – ako sa príbeh čítal predovšetkým mne, aký je môj čisto subjektívny názor –, dovolím si ešte zopár postrehov.

Prvý diel bol veľkolepým úvodom, človek postupne preciťoval hrozivú atmosféru nového dystopického sveta a jeho zvrátených zábaviek. Druhý diel sa mi páčil asi najmenej, najprv to bolo len fňukanie: „Musím byť s Peetom,“ čo mi prišlo ako banálne absurdný problém vzhľadom na totalitné praktiky Sídla. Áno, Katniss bola len zmätené mladé dievča, ktoré (asi) miluje Galea, keby nebolo Hier, Peetu by si nikdy ani riadne nevšimla… Potom sa však začali objavovať náznaky revolúcie a začínalo to byť zaujímavejšie a zaujímavejšie. Až nakoniec…

Pôvodne som si nevedela predstaviť, ako by príbeh mohol byť i naďalej interesantný, keď každoročne prebiehajú ďalšie Hry a hlavná hrdinka Katniss sa im bude len „nečinne“ prizerať ako mentorka. Ledaže by sa v Hrách ocitol Gale alebo Prim… Ale vytiahnuť na svetlo sveta 75. výročné Hry so špeciálnymi pravidlami a vrátiť predošlých víťazov do arény bol v skutku šikovný ťah!

A čo sa týka dielu tretieho, v návale dojmov bezprostredne po dočítaní série som knihu na goodreads ohodnotila maximom hviezdičiek (ale nie som si úplne istá, či sa mi reálne páči viac ako prvý diel). Páčila sa mi tá reálnosť konca – že to bol aj happyend, ale nie presladene utopistický (že by všetci žili šťastne, akoby sa nič nestalo), všetko sa zmenilo, všetci sa zmenili (ale menili sa postupne, žiadne lusknutie prstom a…), bolo to také skutočné!

Na Hrách o život sa mi páčilo toľko vecí! Napr. postavy: postavy v Hrách o život nie sú len čierno-biele ako vo väčšine kníh, t.j. že ten je prosto dobrý, tamten zlý a dobrý nikdy neurobí nič až také neprimerané, aby riadne vybočil z úlohy príkladného kladného hrdinu. Kdežto napr. taký Gale v Hrách o život – vieme, že je na dobrej strane a bojuje za dobrú vec, ale neváha za ňu bojovať aj nie práve… dobrým spôsobom. Katniss je vlastne celú dobu riadne zmätená a nerozhodná, asi ako každé dievča, ktoré by sa náhle ocitlo v jej situácii bez toho, aby vôbec chcelo byť súčasťou niečoho takého ako je revolúcia. Peeta je síce príkladný dobrák, ale vždy existujú výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo. V Hrách o život bola väčšina postáv skôr… šedá.

picture from raezrandomriotz.blogspot.com

No keď už spomínam Katniss, Peetu a Galea – tento milostný trojuholník ma bavil a vôbec mi neprišiel tupouhlý ako pri väčšine milostných trojuholníkov! Gale bol Katnissin dlhoročný najlepší kamarát, ale bolo v ňom niečo chladné, zákerné, hnevlivé… Áno, kto by Sídlo nenenávidel? Ale ľudia by mali mať dáke hranice aj vo vojne, človek by mal byť ľudský (hoci v skutočnosti na oboch stranách – i tej, ktorá bojuje za dobrú vec, i na tej zlej – vždy pôsobia ľudia, ktorí sú v záujme vojny a víťazstva svojej strany v nej schopní urobiť hocičo, či je to menej etické alebo ešte menej etické). No nedá sa povedať, že by som Galea zasa vôbec nemala rada – ktorá žena odolá zlému chlapcovi? 😛 Peeta bol Galeov pravý opak – dobrák, mierumilovný a ľudský, s charizmou a jedinečným šarmom (niežeby Gale nemal svojský šarm) a od začiatku som fandila práve a iba jemu.

Medzi moje najobľúbenejšie postavy patril i Finnick Odair, víťaz z Hier zo Štvrtého obvodu, ktorého sme spoznali v Dvojke, keď ho vyžrebovali do 75. Hier o život. Finnick na mňa zapôsobil už vtedy, keď sa prvýkrát objavil na scéne, v Trojke som si ho maximálne zamilovala, pretože môj obľúbenec Peeta bol „unesený“ a zmenil sa. Áno, aj Finnick sa zmenil, všetci sa zmenili…

A hoci si k väčšine ženských hrdiniek akosi neviem nájsť cestu, Katniss som si obľúbila! Na začiatku mi ešte trochu vadila, no v Dvojke si ma získala tou svojou nedôverčivosťou voči ľuďom. Nebola dokonalou kladnou hrdinkou, bola taká nerozhodná! Nevedela si vybrať medzi Galeom a Peetom, nevedela si vybrať, či chce vojnu alebo mier…

Ja vlastne nemám rada knihy o vojne… Ale zobrazenie vojny v Hrách o život bolo iné – nestavalo na akčných bojoch a striekajúcej krvi, pretože hrôzy vojny sa dajú zobraziť aj inak. Utrpením bežných ľudí a beznádejou, čo môže zapôsobiť ešte viac ako veľké bitky, v ktorých lietajú údy. V Hrách o život bola vojna zachytená aj a najmä prostredníctvom propagandy a možno to vyznie neprimerane, ale bol to celkom osviežujúci, nový prístup…

Ďalej oceňujem dynamickosť a gradáciu, ktorú som našla v každom diele – vždy sa mi zdalo, že sa príbeh rozbieha pozvoľna (čiže nie nezáživne pomaly, prosto pozvoľna) a graduje až k dramatickej bodke na poslednej stránke. A napokon až ku grandióznemu záveru celej trilógie. Človek hocktorú knihu zo série pokojne prečíta za dva dni, nebude sa od nej vedieť odtrhnúť!

Môže za to aj tá hmatateľná, strhujúca a podmanivá atmosféra! Príbeh je napísaný kvalitne, človeka strhne, pohltí, razom začnete s postavami dokonale súcitiť, opovrhujete Sídlom a prezidentom Snowom, akoby neboli iba výmyslom, ale skutočnou hrozbou! A možno si aj poplačete – ja som plakala a to neraz.

*

Raz večer mi zašepká: „Miluješ ma. Pravda alebo výmysel?“
A ja mu odpoviem: „Pravda.“

Drozdajky

Film

Film som videla so slečnami Cecil a Matildou v stredu a v sobotu si ho idem zopakovať ešte raz so slečnou Miyu – obe prosto máme chuť na duplu. Väčšinou ma filmy na motívy kníh len sklamú, no film Hry o život ma pohltil svojou atmosférou – mrazivou atmosférou nelichotivej dystopistickej budúcnosti, ktorú sa z knihy filmárom podarilo presunúť i na filmové plátno. Milujem čítanie kníh, pretože človek pri ňom dokáže pracovať s vlastnou fantáziou. Ale film dokáže byť tiež pôsobivý – vraví sa predsa, že lepšie je raz vidieť, ako stokrát počuť. A hoci si rozhodne nemyslím, že je lepšie raz vidieť, než stokrát čítať, pri Hrách o život sa prosto oplatí čítať knihy i vidieť film. Možno za to môže fakt, že na scenári pracovala i samotná Collinsová…

Musím sa však priznať, že keď som prvýkrát videla obsadenie, nebola som bohvieako nadšená. Ale vo filme samotnom sa moje pôvodné rozpaky úplne rozplynuli, pretože herci sa vcítili do svojich rol, predovšetkým Josh Hutcherson bol dokonalý Peeta! Peetu síce vraj mohol hrať aj Alex Pettyfer, ktorý patrí k mojim obľúbencom, jeho vo filmoch vídavam rada. Ale Alex nie je Peeta, takže až tak nebanujem, že rolu nakoniec nezískal on.

Páčilo sa mi zobrazenie Sídla a jeho obyvateľov vo filme, boli presne takí farební a bizarní, akí mali byť. Na Effie Trinketovej (ktorej meno vo filme ani raz nepadlo) sa dalo krásne vidieť, akí naivní a bezstarostní to sú ľudia, filmári opäť celú tú atmosféru Sídla a jeho obyvateľov z knihy dokázali presunúť na filmové plátno. Páčil sa mi aj Caesar Flickerman a Cinna, herci vo všeobecnosti odviedli prvotriedne výkony.

Cecílii sa film zdal dlhý… Mne práveže skôr krátky ako dlhý (aj keď mi vlastne z hľadiska minutáže prišiel krátky/dlhý tak akurát) – vzťah Cinnu a Katniss sa vo filme nestihol veľmi rozviť, rovnako ako vzťah Katniss a Rue. Teda, niežeby to nestačilo, ale v knihe (a človek prosto musí porovnávať film s knihou!) boli ich vzťahy hlbšie, lebo na stránkach knihy mali viac priestoru, ako sa im ušlo minút vo filme.

Ale celkovo sa mi film páčil, filmárom sa podarilo verne zachytiť atmosféru, ktorá človeka pohltila už pri knihách. A… nezvyknem v kine plakať, ale pri Hrách o život (myslím aj knihy) rumázgam akosi nadštandardne často (lebo bežne nad knihami nenariekam vôbec)…

Myslím si, že Hry o život sú úžasnou sériou s posolstvom o vojne a miery, ktorú určite budem môcť čítať zasa a znova. A ešte sme ani neodišli z kinosály (chceli sme dopočúvať záverečnú titulkovú pieseň) a už som sa dožadovala sfilmovanej druhej časti – dúfam, že natočia aj ďalšie filmy a ja sa budem mať na čo tešiť!

Medailón autorky

Suzanne Collinsová svoju kariéru začala ako autorka televíznych scenárov (vyštudovala Alabama School of Fine Arts a má titul z New York University z dramatického písania), najmä v televíznych šou pre deti a mládež (napr. Clarissa Explains It All, Little Bear). Je autorkou populárnej série kníh Underland Chronicles (Kroniky Podsveta) o jedenásťročnom Gregorovi. Námetom jej tu vraj tak trochu bola Alica v Krajine zázrakov.

Prvý diel jej Hier o život sa zaradil do rebríčka bestsellerov denníka New York Times, získal mnohé ocenenia a stal sa vo svete veľmi populárnym. Námet knihy Collinsovú vraj napadol pri surfovaní kanálmi v telke. Na jednom kanály videla ľudí, súťažiacich v reality šou, na druhom vzápätí inváziu do Iraku (plus Collinsovej otec bol vojakom vo Vietnamskej vojne). Premiešaním týchto dvoch tém vznikla základná myšlienka a námet z gréckeho mýtu o Théseovi (Collinsová Katniss označuje za futuristického Thésea) a gladiátorských hier dotvorili základný príbeh.

Suzanne Collinsová žije s rodinou – manželom a dvoma deťmi – v americkom Connecticute.

*
*


Knihu Hry o život si môžete zakúpiť v Martinuse, prípadne v originálnej verzii na bookdepository.com. Viac informácií o príbehu nájdete na goodreads.com alebo na oficiálnej stránke autorky suzannecollinsbooks.com.

*

Share on Facebook0Tweet about this on TwitterShare on Google+0Pin on Pinterest0

35 názorov k “Suzanne Collinsová: Hry o život

  1. moja draha vyrazila si mi dych tym, ako podobne na tuto seriu pozerame 😀 a hlavne Peeta tiez som mu fandila od zaciatku!!! a dost idem obnovit svoj pocitovy clanok :D, len tam pridam citat z knihy, ktory sa mi najviac paci 😀

    a ozaj bola som na to opat v kine presne v ten den ako ty 😀 sice sama a v Prahe :D, ale sla som a opat som nemala dost ….pri scene s Rue som plakala

    a nesuhlasim iba z tou druhou castou ta sa mi pacila viac ako trojka 😛

    1. *s tou
      🙂 a je to upravene aj zverejnene 🙂 a tiez je to posledny fanaticky fanusikovsky prispevok musim sa dostat do normalu, lebo si pripadam dost infantilne 😀
      btw 😀 mozes zahlasovat v ankete, ked si ju tak velmi chcela 😛

    2. Zahlasované, Standy, resp. som ti napísala radšej komentár k tej ankete. :grinnod:

      Myslím, že jednou z najúžasnejších vecí na internete a predovšetkým blogoch je práve fakt, že miestami natrafíš na ľudí, ktorí majú podobné nazeranie a myšlienky ako ty – aj mne to neraz vyráža dych! 😀

      Podľa mňa za to moje velebenie Trojky môže predovšetkým fakt, že ten koniec bol taký úchvatný – jeden z najlepších, najpôsobivejších koncov kníh/sérií, aký som kedy čítala! :nod: Dvojka sa mi trošku nepáčila preto, aká bola Katniss k Peetovi spočiatku škaredá, lebo mala hlavu plnú Galea 😛

  2. tak film jsem koukla po přečtení recenze včera večer a dneska jsem si domů přinesla první dva díly… už jsem ve čtvrtině prvního 😀
    jak tak čtu komentáře, tak se mám na co těšit, že?

    1. Ja som sa najprv snažila krotiť – vždy som sa aj nútila medzi jednotlivými knihami oddychovať a čítať iné tituly, aby som celú sériu neprečítala za tri dni, aby som si ju prosto mohla dlhšie vychutnávať alebo čo 😀 No po filme som opäť riadne naspídovaná 😆 Uvažujem, či si to neprečítať ešte raz…

    1. Ja síce Battle Royale nepoznám, ale áno, áno, Miyu tuším spomínala práve toto – že to mnohí porovnávajú 😀

      A tak samozrejme, že je to také tínedžerské, je to young adult novel 🙂 Ale až také odľahčené čítanie to miestami zasa nebolo! 🙂

    2. Nie, nie – praveze nie je. Na prvy pohlad sa tak moze zdat, ale obe diela su o niecom inom. Teda akurat to ze s azabijaju deti je podobne. Ale to je oproti celemu dielu len minimalna podobnost.

    3. Vravela si, že to prirovnávajú k Battle Royal, no nie je to o tom istom. Veď ako som povedala – podaktorí Hunger Games prirovnávajú aj k Twilightu 🙄 , asi je to módne alebo čo…

    4. Hej, ja som tiež vlastne istá, že to nebude podobné, len keď som čítala ten stručný popis, tak mi na um hneď prišiel Battle Royale kvôli tomu zabíjaniu sa tínedžerov medzi sebou a že aj v BR to bola viac menej „show“ pre tých čo to ‘organizovali’. Známa mi pred časom sľúbila knihy, prečítam 🙂

    5. Základnú tému (hra, kde sa navzájom zabíjajú tínedžeri) to môže mať podobnú a asi aj má, ale to ešte nemusí znamenať, že to je o tom istom – že to má aj rovnakú myšlienku a odkaz a vôbec 🙂

      PS: Meno vetra 2 objednanééééééééééééééééééééé (asi ani nezaspím 😀 )!

    6. Keby to malo rovnakú myšlienku a odkaz, s tým že už sú tam nemalé podobnosti s dianím sa tak či tak, tak by bol potom iný problém XD Vraj v americkej verzii mangy Battle Royale to bolo celé brané ako reality show tiež, dočítala som sa. Čítala som názory a body podobností viacerých ľudí čo čítali mangy BR, i knihy, videli filmy (vo všetkých sú nejaké rozdiely) a jednoducho tam je veľa podobností, že na to, že autorka HG tvrdí, že o BR nikdy predtým nepočula, je to skrátka divná zhoda náhod.

    7. Aj keď je pravda, že v tých bodoch podobností boli podľa mňa aj také veci, uhm, nie príliš špecifické, výnimočné, že jednoducho by ťa to prirodzene napadlo ako ďalší vývoj príbehu – ako že Katniss vraj potom viedla/bola dôležitou súčasťou nejakého boja proti systému, to bolo i v BR, ale je to taká, neviem, normálna vec, že by to som považovala za ozajstnú náhodu 😀 Alebo že on ten celý systém hore je zvrátený, a pozerá to pre radosť, ako i v BR, ale tak to je už logické, ak nejaké také „hry“ vôbec existujú…

    8. Myzarey: No ono ani BR nie je uplne originalne, teda myslienka reality show, kde ludia umieraju je uz viackrat pouzita a ked uz by som to mala k niecomu prirovnat, tak skor k Running man od Kinga.

      Mne na prvy pohlad to tiez prislo podobne, ale ked som si tie knihy precitala, tak som zistila, ze ani tak velmi nie. Urcite si to precitaj, je to vazne dobre napisana seria a potom sa ti bude lepsie porovnavat (hladat spolocne body/rozdielnosti).

      Ja som z BR videla len film prvy (necitala som knihu ani mangu), takze mne tam prisla podobnost minimalna, pretoze aj ta myslienka/dovod a sposob mi prisiel iny. V HG nejde len tak o to, preco sa tie deti zabijaju, ale ide tam o celu tu politicko/spolocensku situaciu a na co sa vlastne odkazuje. Priamo ten boj a vrazdenie je len asi tretina knihy, a to sa tam este vela inych veci riesi.

    9. A čo je vlastne dnes už čisto-čiste dokonale originálne? 😀 Pomaly všetko tu už raz bolo, takže ide aj o nové spracovanie, nové postavy a charaktery, nové myšlienky – hoci základná téma mohla byť použitá už toľkokrát! 🙂

      Potom je síce samozrejmé, že sa porovnáva… Ale podľa mňa je to aj tak trochu… bezúčelné. A možno to teraz začnem brať priveľmi zoširoka, ale z ochrany duševného vlastníctva mi prosto začína byť už pomaly zle – ľudia si nárokujú na nápady a pri tom nik nemôže zaručiť, že dvoch ľudí z odlišných koncov sveta prosto nenapadne to isté a nemusia o tom ani len tušiť… Celé to začína byť maximálne smiešne – nedávno ma šokovalo, ako belgickým knižniciam hrozia pokuty za čítanie rozprávok deťom, pretože sa to považuje za verejné šírenie diela a porušovanie autorských práv…

    10. Miyu, vraj knihy a americká verzia mangy sú podobnejšie HG, film(y) nie až tak (v knihách a mange sa toho predsa len dá riešiť viacej než v dvojhodinovom filme, v ktorom vraj i tak pomenili veci). Nečítala som, neviem to potvrdiť. Že HG je také viac filozofickejšie v oblasti politiky a spoločnosti, BR je skôr o brutalite a psychike.
      Už nečítam viac, zospoilerujem si celý príbeh! 😀 (niežeby som od takýchto knižiek čakala niečo nepredvídateľné a nečakala výhru Katniss, a all is good anyway, no i tak)

      Chcela som ísť do kina, ale známa mi povedala, že film je slabý v porovnaní s knihami, tak ma na týždeň čakajú knihy 🙂

    11. No ja som to citala tak, ze som si najprv precitala obsah dvojky (dakujem pracovnikom Pantha Rei za to, ze tak inteligentne zoraduju knihy!) a pacilo sa mi to aj tak. Ako par prekvapeni tam je, ale to skor v dalsich knihach.

      A hlavne, co je vyhoda tejto knihy je to, ze aj ked som to citala druhy, treti krat vzdy sa mi to pacilo, takze tam nejde len o tom „prekvapenie“ ale o cely styl ako to je napisane. 🙂

    12. Aya, ja som raz čítala jeden výrok, že (nejako tak to bolo) „originalita sú len dobre schované zdroje“, takže v konečnom dôsledku to teda originalita ani nie je, len tie podobné veci mi v tomto prípade prišli fakt… podobné. Ale ja verím na zhodu náhod v podobnostiach v literatúre, hudbe (úvod Webberovej známej pesničky The Phantom Of The Opera je vraj veľmi-veľmi podobný jednej pesničke od Pink Floyd, ale ozaj si nemyslím, že Webber počúval Pink Floyd keď skladal hudbu ku takému príbehu), filmoch a pod., ako si napísala, napadlo to teba, pokojne to môže napadnúť aj niekoho iného

      A súhlasím, duševné vlastníctvo a autorské práva sú chaos. Keď máme písať práce do školy, nášmu profesorovi veľmi záleží na tom, aby sme mali poporiadku citácie. Lenže my vlastne všetko čo vieme máme od niekoho; čítala som to niekde, v encyklopédii a podobne – to teraz ak nepíšem vlastný názor, AKO mám stále písať zdroje? Písala som o stereotypoch minule – dala som definíciu stereotypov, čo sme sa učili v škole – mala som do citácie dať vyučujúcu? Mám to od nej predsa; profesor nám povedal, že napríklad „prvá svetová vojna bola v rokoch 1914-1918“ necitujeme, lebo to je všeobecná znalosť. Do akej miery je ale niečo „všeobecná znalosť“? Keby som žila v tých rokoch, tak fajn – ale nežila som, ja som to čítala v knihe. Nemám dať kredit danému autorovi? Možno tomu celému systému len nerozumiem, no.

      Uhm, hej, verejné šírenie diel je kapitola sama o sebe. Veď keď si to tak zoberieš, kúpiš si film, dať do známemu si pozrieť je už vlastne ilegálne.

    13. O citovaní a zdrojoch mi ani nevrav, ja potím krv nad týmto v bakalárke, kde je bodka, kde je čiarka, čo je ako – na seminári k bakalárke nám to teda vtĺkala do hlavy jedným spôsobom plus tvrdila, že máme dbať na ISO normu. Myslela som si, že teta na hodinách teda cituje práve ISO normu, no pozrela som si ju, a tam je to inak – na čo na to u nás vôbec tak veľmi prihliadajú, blbé čiarky a bodky! 🙄 Ale ty si vravela nie o formálnej úprave citácií, lež o tom, čo/koho/ako vlastne citovať – niežeby som sa vyznala aj v tomto…

      A Myz-chan, ono samozrejme, že knihy sú lepšie ako film (hovorím o HG a je to tak vo väčšine prípadov sfilmovaných kníh), ale aj film sa mi v tomto prípade celkom dosť páčil! 🙂

      (Inak, nepáči sa mi toto komentovanie pomocou odpovedí, po chvíli to začne byť strašne zmätočné, neprehľadné, ak sa bavia nie iba dvaja ľudia, ale napr. traja a viac! 😆 )

    14. Aj tá formálna úprava citácie je horor. My máme mať MLA formu, vlastním i knihu o MLA, a trištvrtina knihy je o rôznych druhoch citácie – citácia niečoho od niekoho ak toto nie je známe, ak tamto nie je známe, ak je to v časopise, ak je to vedecká práca, ak je toto a nie je toto, OMG, už len nájsť to svoje je problém! O.o Ja mávam ale šťastie, lebo využívam hlavne školské databázy čo poskytuje knižnica a tam je taká zázračná vec, čo mi citáciu napíše samo od seba a ešte v štýle aký si vyberiem XD

      Mne predtým ani nešlo kliknúť na odpoveď, tak som písala odpoveď tebe cez kliknutie na odpoveď Miyu XD Predtým mi to nešlo len pri vlastných komentároch, potom ani pri tebe, teraz mi to ide aj pri mojom komentári aj pri tebe. XD Oh firefox.

    15. Hej, ani mne nešlo kliknúť na „odpoveď“ pri tých našich komentároch, tiež som nad tým dumala, že čo s tým je… Potom pozerám a v nastaveniach blogu som mala povolené zobrazovanie odkomentových vláken iba do 5. úrovne 😀 Teraz je to až do 10. (to je maximum), ale nvm, ako to o chvíľu bude vyzerať, či z tých komentov posledných nebudú iba také „slíže“ :grinnod:

      Aj ja chcem takú zázračnú vec! 😛

  3. Ono to tínedžerské nebolo myslené nejako v zlom, trištvrtina mojej knižnice sú vlastne tínedžerské knihy! ^_^ A určite si pozri Battle Royale! Je to riadne krvavé brutálne psycho a všetko, ale hrá tam Tatsuya Fujiwara XD (Light v Death Note live action filme) A celkovo je to dobrý film. Dvojka nie, ale jednotka je skvelá 🙂

    1. Neboj, nemyslím, že bolo 😀 (aj moja knižnica je plná tínedžerských kníh 😀 ) A možno sa raz dostanem aj k Battle Royale (ani Death Note live action movie som nevidela 😀 Teda, niečo death-note-ové live action som videla (oni sú dva tie filmy, tuším), ale nebavilo ma to, nedopozerala som ani :blush: )…

    2. Ayaaaa, asi už o tom vieš, tebe asi nič čo sa na martinuse deje neunikne, ale keby náhodou, dá sa už predobjednať Meno vetra 2! Vychádza o dva týždne 🙂 Ja sa táááák teším, na toto čakám celé tri roky! 😀

    3. Áááááááááááááááááááááááááááá, nevedela som, dík za info, muhihihihihihihihihihihi! Tešííííííííííííííííííííím! 😀

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *