5 cm per Second

Byousoku 5 Centimeter, (秒速5センチメートル), 5 Centimeters per Second alebo jednoducho 5cm je japonský animovaný film s podtitulom: Reťazec krátkych príbehov o ich vzájomnej vzdialenosti. Jeho tvorcom je geniálny Makoto Shinkai, film uzrel svetlo sveta v roku 2007 a žánrovo sa zaraďuje k romantickej dráme. Kompozične pozostáva z troch 22-minútových častí, každá sleduje rozličné etapy životného príbehu hlavných hrdinov, priateľov Tohna Takakiho (seiyuu Kenji Mizuhashi) a Akari Shinohary (seiyu Onoue AyakaYoshimi Kondo), pričom sa zameriava skôr na mužského protagonistu, čiže Tohna.

pictures from Zerochan

5 Centimeters Per Second * 5 Centimeters Per Second

Tohno spoznal Akari na základnej škole, v knižnici spolu strávili veľa času a pre spoločné záľuby sa z nich stali priatelia. A hoci bolo ich priateľstvo také silné, že si spolu naplánovali i budúcnosť – ísť na rovnakú strednú školu –, osud to chcel inak a Akari sa musela odsťahovať…

Prvá časť, Okashou, začína čosi po roku od jej odchodu, priatelia spolu zostali v kontakte aspoň prostredníctvom listov a dohodli sa na stretnutí. A tak sa Tohno vydáva na cestu vlakom, ktorú mu sťažuje snehová búrka…

V druhej časti, Cosmonaut, príbeh sleduje Tohnov život po tom, čo sa odsťahoval z Tokya (preto si aj naplánovali stretnutie, keďže Tohnov nový domov je od toho Akarinho vzdialený omnoho viac, takže teraz sú stretnutia komplikovanejšie) a dostal sa na strednú školu, kde spoznal surferku Kanae Sumita (seiyuu Satomi Hanamura), ktorá sa do neho zamiluje…

Tretia a posledná časť, Byousoku 5 Centimeter, je zhrnutie spomienok hlavných hrdinov, ktorí sú už dospelí, prostredníctvom hudobného klipu.

pictures from Zerochan

5 Centimeters Per Second *5 Centimeters Per Second

Príbeh mal krásnu animáciu, miestami sa zameriaval najmä na okolitú scenériu. Mne osobne sa niektoré scény s večernou oblohou či zakvitnutými japonskými čerešňami – sakurami – zdali priam magické! Aj zachytenie prvej lásky bolo čarovné, toto anime malo úžasne nežnú, snovú atmosféru (a zároveň dokázalo byť realistické) a aj preto patrí medzi moje najobľúbenejšie kúsky.

Medailón autora

Makoto Shinkai sa narodil 9. februára 1973 v prefektúre Nagano (krásna obloha posiata oblakmi, ktorá sa často vyskytuje v jeho filmoch je skutočnou scenériou z jeho rodného kraja), profesiou je anime režisér, animátor, scenárista a dablér. Vraj je to tichý a priateľský chlapík a myslím, že má rád mačky. 🙂

Shinkai vyštudoval japonskú literatúru na Chuo univerzite, v tomto období bol členom mládežníckeho literárneho krúžku, kde kreslil obrázkové knihy. Počas štúdia býval v Saitame pri Tokiu, scenérie z tohto miesta taktiež využil vo svojich filmoch, konkrétne v She and Her CatVoices of a Distant Star. V jednom rozhovore uviedol, že bývanie v Saitame sa mu spočiatku nepáčilo, no tento dojem sa časom zmenil.

Kresliť sa naučil sám, zručnosti v CG (computer graphic, počítačová grafika) získal prácou v spoločnosti Falcom, vyvíjajúcej videohry, kde vytváral videoklipy pre hry a grafické dizajny web stránok (pracoval tu päť rokov). V roku 1999 vytvoril krátky, päťminútový čierno-biely film She and Her Cat, ktorý vyhral niekoľko ocenení, čo ho podporilo v ďalšej tvorbe, kde by sa naplno mohla prejaviť jeho kreativita a predstavivosť.

V júny 2000 ho nakreslenie dievčaťa v kokpite, držiaceho mobilný telefón, inšpirovalo k tvorbe filmu Voices of a Distant Star. A keďže mu Mangazoo ponúklo spoluprácu, svoj nápad mohol zmenil na skutočnosť – v máji 2001 dal Falcomu výpoveď a začal pracovať na Voices. Po Voices nasledoval film The Place Promised in Our Early Days, v Japonsku vyšiel 20. novembra 2004. Bol velebený kritikmi a získal veľa ocenení.

Jeho ďalším väčším projektom bolo anime 5 Centimeters per Second a jeho najnovším (a zatiaľ najdlhším) filmom je Children who Chase Lost Voices from Deep Below, ktorý bol uvedený 7. mája 2011. Shinkai zvykne tvoriť aj krátke filmy o mačkách a nielen o nich: Tooi Sekai, spomínaný She and Her Cat, EgaoA Gathering of Cats.

Čo sa týka Shinkaiovej kritiky, uznávam, že o čo úžasnejšie sú scenérie, o to menej pozornosti sa asi venuje postavám: jedna je ako druhá, chalan s krátkymi hnedými vlasmi a dievča s dlhými hnedými vlasmi a tak by som pravdepodobne ani ja sama – keby mi pomiešali postavy z 5cm, VoicesThe Place Promised In Our Early Days – nevedela, ktorá postava je odkiaľ. Shinkai asi nepodporuje farebné experimenty s vlasmi v anime, ide na to väčšmi realisticky – Japonci predsa skutočne chalani s krátkymi hnedými vlasmi a dievčatá s dlhými hnedými vlasmi, jeden vyzerá ako druhý (hoci to sa vraj zdá iba nám, Západniarom, Japoncom sa zasa mi Európania podobáme ako vajce vajcu)!

No na to, že napr. takú slečnu Myzarey všetky Shinakiove príbehy nudili, a to má vraj sentimentality rada, na to nenachádzam výhovorky – každý máme predsa iný vkus. Shinkai je možno trochu melancholický a sentimentálny, pre daktorých primelancholický až prisentimentálny, čo potom môže hraničiť s… nudnosťou. Sama sa priznám, že Voices vlastne trochu nudili i mňa. 🙂 No 5cm stále považujem za jedno zo svojich najobľúbenejších anime, obdivujem Shinkaiovu jedinečnú grafiku scenérií – jeden obrázok z 5cm mi už dva roky zdobí pozadie plochy na notebooku a inšpiroval ma až k napísaniu istej poviedky a prosto si Shinkaia za jeho prácu nesmierne vážim!

 *

malý rojko a veľký bojko, bloger, wannabe spisovateľ, knihomoľ, psíčkar, ex-lolita, pseudo-otaku, geek vo výslužbe, no v poslednom čase predovšetkým mama

6 komentárov

  1. Luc
    13. apríla 2012

    Už dlho sa chystám na tento animovaný film.. Keby tak mal človek viac času (a keby „zbytočne“ už druhý krát nepozeral UtaPri :blush: )

    Odpovedať
    1. Dada Baroková
      13. apríla 2012

      Súhlasím! Teda, niežeby som druhýkrát pozerala UtaPri (to nepoznám, čo to je? 🙂 ), ale tiež miestami robím koooopec zbytočných vecí (väčšinou je tou zbytočnou „vecou“ ničnerobenie 😛 ), miesto toho, aby som ten drahocenný čas venovala niečomu, na čo sa už dlho chystám 😆

      Podľa mňa je úplne paradoxné, že mám pomyselný zoznam toho, čo chcem robiť (napr. vyrobiť kamoške loli ozdobu do vlasov, vysadiť si kvety na balkón, presunúť všetky vhodné články zo starého blogu na tento, dočítať Ouran mangu…) a toho, čo musím urobiť (napr. písať semestrálnu prácu na tému finačnej analýzy jedného konkrétneho podniku, písať bakalárku, začať si spracovávať štátnicové otázky…), každá položka tohto zoznamu má aj svoju prioritu. Je to môj zoznam, takže ja rozhodujem, čo naň zaradiť a na akú významnú pozíciu a práve v tom je ten paradox – i tak daný zoznam veselo ignorujem! 😆

    2. Luc
      15. apríla 2012

      Uta no Prince sama, trinásť dielne anime plné úplne ňuňu bishíkov :’D

      Nemám rada, keď mám voľný čas a môžem robiť veci, ktoré chcem robiť (pozerať anime, kresliť, čítať) alebo môžem bez stresu spraviť veci, ktoré naozaj musím, ALE nakoniec spravím dokonalé nič a len stále nadávam, koľko málo mám času na hobby veci a koľko veľa času mi žerú povinnostI :’D

    3. Dada Baroková
      15. apríla 2012

      Ňuňuňu bishíci? To znie dobreeee :nod:

      Hm, asi sme… na to vlastne ani nvm nájsť vhodné prídavné meno! 😀 Nepoučiteľné? 😆

    4. Luc
      15. apríla 2012

      Rozmýšľam, že napíšem aj report :’D /pretože recenzie sú omnoho ťažšie! :’D a treba v nich myslieť na toľko veľa vecí .___./.
      Každopádne už teraz sa pár postáv z tohto anime dostalo na môj „cosplay plán“ :blush:

      Áno, sme nepoučiteľné :’D

    5. Dada Baroková
      15. apríla 2012

      Ja svojim počinom i tak vznešene vravím „recenzie,“ aj keď viem, že od nich majú veľmi ďaleko 😀

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prejsť vyššie